Keď sa pomocná ruka stáva príťažou. Aj humanitárna pomoc môže priniesť viac škody ako úžitku

    0
    Ami a Ashbu, trojročné, kráčajú utečeneckým táborom Zafaye, 15 km od hlavného mesta Čadu N'djamena (Autor: SITA)
    Príroda sa s ľudstvom nemazná a prináša stále častejšie pohromy, ktoré ľudia v zasiahnutých regiónoch nedokážu sami zvládnuť. Vtedy prichádza na rad pomoc od humanitárnych organizácií a dobrovoľných darcov, ktorí sú však často ochotní darovať aj veci, ktoré sa nedajú použiť a končia nakoniec na smetisku a nie v rukách ľudí zasiahnutých katastrofou. 
     
    Americká rozhlasová stanica NPR (National Public Radio) priniesla reportáž, v ktorej humanitárne organizácie doslova prosia ľudí, aby prestali prispievať vecami, ktoré sami nepotrebujú a chcú sa ich zbaviť tým, že ich darujú a pošlú ako pomoc. „Všeobecne platí, že po katastrofe ľudia náchylní pomáhať a rozdávať darujú veci, ktoré sa nedajú v reakcii na vzniknutú situáciu vôbec použiť a v konečnom dôsledku sú škodlivé,“ uviedla Juaanita Rillingová, riaditeľka washingtonského Centra pre informácie o medzinárodných katastrofách (CIDI). 
     
    Horší ako to, že ľudia posielajú na humanitárnu pomoc nepotrebné veci, je fakt, že o tom ani len netušia a robia to tak znova a znova, čím v podstate iba prirábajú prácu organizáciám, ktoré vedia, čo presne ľudia v núdzi potrebujú. 

    Viac škody než úžitku 

    Juaanita Rillingová z washingtonského Centra pre informácie o medzinárodných katastrofách (CIDI) sa desaťročia snaží presvedčiť ľudí, aby premýšľali skôr, ako sa rozhodnú poslať nejakú pomoc na humanitárne účely. Ako príklad uvádza v rozhovore pre televíziu CBS News úder hurikánu Mitch, ktorý v roku 1998 zasiahol Honduras. 
     
    V prípade Hondurasu nastal problém práve pre pomoc od ľudí, ktorá sa nakoniec ukázala byť úplne zbytočná. „Dostali sme správu od našich expertov na logistiku, ktorí nám povedali, že lietadlá s pomocou nemôžu pristáť, pretože na pristávacej dráhe sú šaty. Išlo o zimníky, ktoré poslali ľudia, ale na Hondurase bolo v tom čase leto,“ vysvetlila šéfka CIDI.
     
    Veľmi podobná situácia s nepotrebnými darmi od ľudí nastala potom podľa Rillingovej aj v roku 2004, keď Indonéziu zasiahla masívna vlna cunami, ktorá zničila život na stovkách malých ostrovov, kam nebolo ľahké dostať pomoc. 
     
    Po zásahu ničivej cunami potrebovali ľudia najmä pitnú vodu a čisté oblečenie, ale práve v tom bol problém. Ľudia nedbali často na pokyny a poslali staré šatstvo bez toho, aby bolo chemicky vyčistené. Humanitárni pracovníci navyše nachádzali veci ako parochne, obleky na maškarné bály či dokonca použité vrecúška s čajom, ktoré ľudia poslali spolu s oblečením. Na vytriedenie potrebného od nepotrebného nebol čas. Väčšina vecí tak nakoniec zhnila na plážach a úrady museli všetko spáliť ako toxický odpad. 
     
    Pitná voda je kľúčom k prežitiu, a tak Američania často darovali aj tú, ale nedochádzalo im, ako veľmi tým zaťažujú logistiku humanitárnych organizácií. „Stotisíc litrov, to je pitná voda pre 40-tisíc ľudí na jediný deň, a jej doprava z USA napríklad do západnej Afriky stojí približne 300-tisíc dolárov, ale humanitárne organizácie s prenosnými čističkami, ktoré dokážu vyčistiť rovnaké množstvo vody, len približne 300 dolárov,“ uviedla na pravú mieru Rillingová z CIDI. 
     
    Preto ak budete niekedy chcieť venovať veci na charitu či humanitárne účely, zistite si vopred, čo presne potrebujú ľudia, ktorým chcete pomôcť, aby sa nestalo, že úprimná snaha podať ruku ľuďom v núdzi vyjde navnivoč tak ako v spomínaných prípadoch. 
     
    - Reklama -