Francúzsko horí: Vystrelené oko, rozbíjači, ministerka afrického pôvodu pod paľbou. Chystá sa zásadná zmena

    0
    Parížske demonštrácie. Policajti v uliciach (Autor: SITA)

    Po krste ulicou prichádza krst ohňom. Zatiaľ čo v ostatných dňoch sa zdali byť ulice Paríža, ale aj ďalších francúzskych miest doslova bojiskom, hlavná bitka sa ešte neskončila. A možno ešte len príde. Nejde totiž len o zákonník práce, ktorý ministerka práce a sociálnych vecí Myriam El Khomriová predkladá od 3. mája na diskusiu v Národnom zhromaždení.

    Ministerka El Khomriová sa však zdá byť silne odhodlaná. Týždeň sa začal registráciou približne 5 000 doplňovacích návrhov, ktoré sa týkajú 47 článkov zákona prezývaného po nej: zákon El Khomriová. Len socialisti predložili 1 402 dodatkov. Dňa 3. mája sa začal parlamentný boj, ktorý, paradoxne, stavia proti sebe ľavicu a… ľavicu. Tú reformnú proti tej radikálnej.

    Budú mať 17. mája, kedy by mali nový „reformný zákon“ schváliť, socialisti dostatok hlasov, aby vôbec prešiel? Podľa predkladateľa návrhu Christopha Sirugua chýba pre väčšinu nejakých 40 poslancov. Pravica je po prvých pochvalných vyhláseniach z polovice februára rezervovaná až odmietavá. Prečo by aj podporovala zákon, ktorý prešiel úpravami po ústupkoch odborom a časti študentov? Čo je pre niekoho ústupok, je pre iného stále neprijateľné.

    Prefekt Paríža toho má dosť: Zakázať nočné zhromažďovanie!

    Po 62 dňoch, keď na Námestí republiky vyrástlo hnutie Nuit debout (Noci hore), pre ktoré bol protest proti zákonu východiskom, povedal cez víkend parížsky prefekt Michel Cadot, že takto to už ďalej nejde. „Otázku okolo slobody zhromažďovania budeme musieť nakoniec vzniesť,“ uviedol prefekt. Znepokojený je aj prvý tajomník socialistov Jean-Christophe Cambadélis. „Nedávne násilné strety nás znepokojujú,“ poznamenal.

    Strety počas osláv Sviatku práce boli vskutku neobyčajne tvrdé. Polícia nasadila dvojnásobný počet ozbrojencov, v rámci pätnástich špecializovaných jednotiek bolo v plnej zbroji zhruba tisíc policajtov CNRS. Obavy u nich vyvolávalo najmä tých 300 – 400 jedincov, ktorí boli podľa prefekta mimoriadne násilní, tzv. rozbíjači, ktorí majú zahalenú tvár, na hlave prilbu a rozbíjajú výklady, zapaľujú autá a ohrozujú priamo policajtov. Nielen výkrikmi typu: „Všetci nenávidia políciu!“

    Obušky, slzný plyn – a používanie tzv. flash-ball, svetelných projektilov, vyvolalo v mestách v rámci 1. mája dojem povstania. V Rennes práve tento projektil pripravil jedného študenta minulý štvrtok o oko. Používanie projektilov sa silne kritizuje. Námestie republiky v Paríži sa však polícii podarilo pred polnocou 1. mája prvýkrát násilím vyčistiť.

    Snaha zniesť zo sveta nepohodlné sociálne hnutie Noci hore je zjavná. Už teraz je zakázané po 22. hodine púšťať nahlas hudbu. Doterajší postup orgánov a správanie demonštrantov tvrdo kritizuje pravica. Bývalý prezident a predseda republikánov Nicolas Sarkozy sa vyjadril celkom otvorene. Podľa neho nemajú manifestanti z hnutia „v mozgu nič“.

    Ministerka ako pokusný králik?

    Najmladšia ministerka vlády Manuela Vallsa pôsobí veľmi krehkým dojmom. Jej postavenie však nie je ani zďaleka výsledkom rýdzej náhody. Už len jej meno, ktoré pripomína marocký pôvod jej otca, je presnou kalkuláciou prezidenta Françoisa Hollanda, ktorému sa zapáčila nielen ako žena, ale aj ako odhodlaná a pracovitá námestníčka na parížskej radnici. Nepatrí k žiadnemu historickému klanu, je ako nepopísaný papier.

    Ministerka, ktorá čelí veľkému tlaku, však vie, že bude musieť aj v nasledujúcich dňoch vyhovieť nielen premiérovi a prezidentovi, ale zvlášť mnohým vrtochom socialistických ministrov, ktorí do bitky o tento zákon vkladajú svoje ambície – v perspektíve prezidentských volieb budúci rok. Odpor proti zákonu dlhodobo vedie starostka Lille a bývalá prvá tajomníčka strany Martine Aubryová. Práve „jej“ poslanci budú najväčšou záťažou pre 38-ročnú ministerku.

    Keď 17. februára unikli do médií prvé obrysy nového zákona, na ktorom sa nedá nevidieť silný odtlačok atramentového pera ministra financií Emmanuela Macrona, vzápätí uviedla, že je pripravená aj na situáciu, keby sa zákon schvaľoval podľa ústavného paragrafu 49-3 (teda bez potrebnej väčšiny, t. j. silovo). V týchto dňoch už rozpráva ministerka menej úsečne. Za jej postojom už sliediči našli fanfarónstvo premiéra Vallsa.

    Keď nastúpila na začiatku roka do obmenenej Vallsovej vlády, určite si nemyslela, že bude pre pánov zázračným králikom z klobúka. Pokusov okolo zákona už sama absolvovala niekoľko. Dovedie tento zákon 17. mája až do konca?

    Koniec éry prezidenta Françoisa Hollanda pôsobí vo Francúzsku ako predohra na veľkú zmenu. Prezidentovi nevyšla snaha o zmenu ústavy, krajina je stále v predĺženom výnimočnom stave, jeho popularita je opäť na historickom minime 15 %… Väčšina Francúzov by najradšej vo vedúcich funkciách štátu videla nové tváre: nielen na strane ľavice, ale aj pravice. Ani Hollanda, ani Sarkozyho. Na to zrejme nebude stačiť len hnutie Noci hore. Kto sa bude smiať naposledy?

    ZANECHAŤ ODPOVEĎ

    Zadajte svoj komentár!
    Zadajte svoje meno tu