Lawson konštatuje, že pre Veľkú Britániu nepredstavuje „problém“ samotný európsky kontinent, ale len Európska únia. „Európa a EÚ sú dva úplne odlišné subjekty. Európska civilizácia so svojou slávnou históriou a bohatou kultúrou predsa existovala dávno pred vznikom EÚ a určite bude existovať aj po jej zániku. Od samého počiatku bolo zrejmé, že hlavným dôvodom na európsku integráciu boli politické ciele. Vo Veľkej Británii a Spojených štátoch sa však tento fakt najmä v komerčnej sfére nebral úplne do úvahy,“ uvádza Lawson.
„Povedzme si to úprimne, hlavným dôvodom založenia EÚ bolo ochrániť kontinent a vôbec celý svet pred nemeckým militarizmom. Či už k tomu členstvo v EÚ prispelo, alebo nie, tento cieľ sa skutočne podarilo dosiahnuť. Dnes už Nemecko nepredstavuje žiadnu hrozbu,“ píše Lawson a dodáva, že v pozadí európskej integrácie bol vždy viditeľný kľúčový cieľ európskej integrácie, ktorým bolo po vzore Spojených štátov založenie Spojených štátov európskych. „A to aj napriek tomu, že Európa nemá ani jeden z atribútov, ktorý prispel k úspechu Spojených štátov,“ konštatuje Lawson.
Práve snahu o vytvorenie európskeho superštátu považuje bývalý minister financií vo vláde Margaret Thatcherovej za najzásadnejší argument v prospech Brexitu. „Napokon žiadny z britských politikov si niečo také nepraje. Nedáva preto zmysel byť naďalej súčasťou politického subjektu, s ktorým nemáme spoločné základné ciele. Premiér Cameron síce tvrdí, že krajinu od niečoho takého ochráni, ale to nedáva zmysel,“ píše Lawson a zmieňuje sa o otázke odporcov Brexitu, ktorí sa svojich názorových náprotivkov často pýtajú, aká je alternatíva členstva v Európskej únii.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
Túto otázku považuje Lawson za úplne absurdnú. „Len ťažko si dokážem predstaviť absurdnejšiu otázku, pretože alternatívou členstva v EÚ je predsa to, že v EÚ skrátka nebudeme. Niektorým Európanom by to asi spôsobilo šok, ale faktom zostáva, že väčšina sveta nie je súčasťou EÚ a mnohým krajinám stojacim mimo európskej integrácie sa darí oveľa lepšie ako členským štátom Európskej únie. Veľká Británia napríklad nebude musieť v prípade Brexitu posielať do Bruselu 10 miliárd libier ročne, za čo na oplátku nedostáva vôbec nič,“ upozorňuje bývalý minister financií Veľkej Británie.
„Iste, britské firmy sa budú musieť pri exporte prispôsobiť predpisom EÚ, ale to isté predsa robia pri vyvážaní tovaru do USA. Vývoz do krajín Európskej únie navyše predstavuje len asi 13 % britského HDP a tento podiel stále klesá,“ upozorňuje Lawson a odmieta aj argument zástancov zotrvania krajiny v EÚ, ktorí tvrdia, že Veľká Británia si tak zaisťuje svoju bezpečnosť. „Naša bezpečnosť predsa nemá s EÚ nič spoločné. Sme predsa v NATO a Veľká Británia patrí v tejto aliancii k popredným členským krajinám,“ konštatuje Lawson.
Členstvo v EÚ považuje britský euroskeptik z hľadiska ekonomiky za priamo škodlivé a z pohľadu bezpečnosti za irelevantné. „Európska únia navyše trpí nielen prebujnenou byrokraciou, ale aj demokratickým deficitom. Zástancovia európskeho projektu sú posadnutí myšlienkou, že dosiahnutím vzniku Spojených štátov európskych sa docieli dokonalá demokracia. Je však úplne jasné, že EÚ je hlboko nedemokratická. Ďalšou kľúčovou požiadavkou je to, aby sme si vládli sami, čo tiež zahŕňa ochranu vlastných hraníc. Členstvo v EÚ ide pritom priamo proti vlastnej samospráve. Briti si prajú samosprávnu demokraciu. Našu budúcnosť máme vo svojich rukách,“ uzatvára Lawson.
