USA vraj podporujú al-Káidu a to nie je vtip. V Sýrii sa veci vyvíjajú tak, ako Washington nechce

    0
    Operácie na Blízkom východe. (Autor: repro foto Sputnik News)

    Podľa Spencerovej je pozoruhodná pozícia Washingtonu voči „umierneným“ teroristom z Islamskej armády alebo Ahrár aš-Šám, ktorí sa po dohode o „zastavení nepriateľských akcií“ nezaradili na nátlak Saudskoarabov na zoznam oficiálne povolených „terčov“. Obamova administratíva síce pripúšťa, že obe skupiny sú „premiešané“ so sýrskou franšízou al-Káidy, Frontom an-Nusrá, ale súčasne odmieta ruskú žiadosť o zaradenie oboch skupín na zoznam teroristov.

    Naopak spolupráca s teroristickou al-Káidou nielenže nerobí podľa USA z Islamskej armády alebo Ahrár aš-Šám teroristov, ale Washington teraz požaduje, aby na nich ruské letectvo a sýrska armáda neútočili. Pentagon navyše potvrdil, že „Aleppo ovláda prevažne Front an-Nusrá“, pričom USA sa v rámci dohody s Ruskom o niekoľkodňovom „režime ticha“ na dvoch frontoch pokúsili do „pokoja“ začleniť práve aj Aleppo, ale spočiatku to Rusi odmietli. Napriek tomu americký minister zahraničia John Kerry pre obavy o teroristov v Aleppe vyrazil priamo do Ženevy, pričom vraj pracuje na iniciatívach vedúcich k „deeskalácii“ bojov o Aleppo. A najnovšie správy konštatujú, že sa o zaradení Aleppa do zastavenia paľby predsa len rokuje.

    A tak zatiaľ čo ešte vo februári považovali USA všetky skupiny bojujúce po boku al-Káidy a ďalších teroristických skupín za legitímne ciele, teraz sa podľa všetkého zhmotňujú snahy uchovať al-Káidu (a všetky sily po jej boku) ako americkú predĺženú ruku pre ďalší vývoj v Sýrii. A keby „zastavenie nepriateľských akcií“ úplne skolabovalo, CIA už pred časom oznámila, že je pripravená dodávať ďalšie zbrane „umierneným“ rebelom na boj proti Damasku, aj keď na túto tému sa vo Washingtone podľa všetkého vedú spory.

    Z Aleppa sa stáva neuralgický bod

    Aleppo sa pritom stáva neuralgickým bodom nielen z hľadiska budúcich amerických záujmov. Aj provládni sýrski komentátori upozorňujú na to, že väčšina obyvateľov Aleppa síce žije vo vládou kontrolovaných štvrtiach, ale na rozdiel od celej „funkčnej Sýrie“ (teda väčšinovo obývaného územia od Damasku cez Homs a Hamá až po Latakiu či Tartus), do ktorej sa vracia normálny život a kam smeruje aj humanitárna pomoc, je stále (fakticky však už od roku 2012) bezprostredne ohrozovaná vojnou. Sýrska armáda už niekoľkokrát ohlásila ofenzívu, ale vždy ju zase po niekoľkých dňoch odvolala, čo vo finále posilňuje v meste len frustráciu a protivládne nálady… Nie je pritom zrejmé, či sú súčasné boje na predmestiach Aleppa súčasťou sľubovanej ofenzívy alebo nie.

    Musí prísť nová vlna protiasadovskej propagandy

    Najnovší vývoj – aj s prihliadnutím na vývoj v Ženeve – sa dá opísať ako snaha „zjednodušiť“ situáciu na bojisku pokračujúcou likvidáciou protiasadovských síl a súčasne vyradiť z hry tú exilovú opozíciu, ktorá odmieta všetky návrhy politického procesu vrátane tých, ktoré predkladajú zástupcovia OSN. Spojené štáty sa na bojisku v podstate pokúšajú o to isté, len s opačným znamienkom, čo v praxi predstavuje podporu al-Káidy, ktorá sa však bude verejnosti „predávať“ predsa len citeľne horšie ako sýrsky a ruský boj proti nej. USA sa nemôžu príliš „točiť“ ani na nálete na aleppskú nemocnicu, pretože takmer súčasne Pentagon zbavil viny z vojnových zločinov všetkých, ktorí sú zodpovední za minulý nálet na nemocnicu Lekárov bez hraníc v afganskom meste Kunduz. Na pomoc preto musí prísť nová vlna mainstreamovej protiasadovskej propagandy, domnieva sa analytička Spencerová.

    Asadova vláda medzitým na nič nečaká a vraj chystá vlastné „zmeny v legislatívnej a výkonnej dimenzii“, ktoré by sa mohli dotknúť aj postu premiéra Waela Halqiho, a to s cieľom zlepšiť fungovanie ekonomických a iných sfér. Keby sa v Ženeve nakoniec predsa len niečo „urodilo“, vylúčené nie sú ani predčasné voľby, pretože práve hlasovanie za účasti exilovej opozície je čosi, čoho sa „asadovci“ boja zo všetkého najmenej. Ako konštatuje napríklad aj agentúra AP: „Asad má stále podporu významnej časti spoločnosti, aj keď niektorí ho podporujú len neochotne a len preto, že aj keby mal alternatívu, bola by určite horšia. Mnohí v Sýrii navyše hľadia na opozíciu s úplným opovrhnutím alebo ako na platených agentov cudzích mocností.“ A práve preto Západ, Saudskoarabi, Turecko a ďalší sponzori exilovej opozície akékoľvek riešenie sýrskej krízy prostredníctvom volieb odmietajú – a práve odmietanie „demokratického prvku“ sa bude verejnosti opäť „predávať“ oveľa horšie ako jeho podpora…

    Celý text si môžete prečítať TU.

    - Reklama -