Členstvo vo vojenskej aliancii by posilnilo bezpečnosť Fínska, ale vyvolalo by ostrú reakciu Kremľa a ovplyvnilo obchod medzi oboma krajinami, píše sa v správe.
Vojensky neutrálne Fínsko zdieľa s Ruskom 1340 kilometrov hraníc. Správa neobsahuje priame odporúčanie, či by sa Fínsko malo uchádzať o vstup do NATO. Konštatuje však, že spoločná žiadosť Fínska a Švédska by bol strategicky lepší variant, ako keby ktorákoľvek z týchto severských krajín vstúpila do NATO samostatne.
“Je to otázka veľkej stratégie,” povedal včera novinárom fínsky premiér Juha Sipilä. “Malé krajiny nemenia často základné princípy svojej zahraničnej politiky,” dodal s tým, že je potrebné ponechať si voľnosť pre prípad, že sa zmení bezpečnostná situácia. Vstup do NATO podporuje iba 22 percent Fínov, proti je 55 percent, ukázal nedávny prieskum verejnoprávnej rozhlasovej a televíznej spoločnosti YLE.
Členstvo Fínska v NATO by zdvojnásobilo dĺžku hranice medzi alianciou a Ruskom a zvýšilo prítomnosť NATO v Baltskom mori. Avšak bez Švédska by Fínsko bolo izolovanou základňou, ktorú by NATO malo problém ubrániť, citovala správu agentúra DPA.
