Prokuratúra upozornila, že dánska legislatíva nerozlišuje medzi pašovaním ľudí pre finančný zisk a z humanitárnych dôvodov. Podľa kritikov je hanebné stíhať Dánov, ktorí sa zľutovali nad vyčerpanými utečencami kráčajúcimi popri dánskych diaľniciach a ponúkli im pomocnú roku – teda dopravu.
Jedným z nich je Calle Vangstrup, ktorý v septembri štyrikrát absolvoval s troma priateľmi-námorníkmi plavbu cez úžinu medzi Dánskom a Švédskom, kam dopravili dve desiatky Sýrčanov. Všetci boli obvinení z pašovania ľudí.
Podľa únijného práva mali dánske orgány zastaviť migrantov na južných hraniciach Dánska s Nemeckom a vyzvať ich, aby požiadali o azyl v Dánsku alebo išli späť. Najskôr to robili, keď však ich počty vzrástli, rozhodli sa ich nechať ísť do Švédska, jednej z hlavných cieľových krajín migrantov v EÚ. Dánska štátna železničná spoločnosť im dokonca umožnila cestovať vlakmi bezplatne.
Dánske orgány nevysvetlili, ako identifikovali ľudí, ktorí porušili zákon. Väčšina z obvinených však hovorila verejne o tom, ako pomáhala migrantom. Mnohí z nich im ponúkli dopravu svojím autom alebo člnom a považujú za nespravodlivé, že sú za to trestaní, keď železničná spoločnosť robila beztrestne to isté.
“Tie dni boli chaotické,” spomína Lisbeth Andersenová. “Keď nastupovala rodina migrantov do môjho auta, stáli neďaleko nás traja policajti a nezastavili ma ani ma neupozornili, že porušujem zákon.” V marci žene a jej manželovi vyrubil súd za tento čin pokutu vo výške po 22.500 dánskych korún (vyše 3000 eur). Voči rozhodnutiu sa odvolali.
“Je dobré, že títo ľudia dostali pokuty. Porušili zákon,” citovala agentúra AP Petera Kofoda Pulssena z populistickej Dánskej ľudovej strany, ktorá je druhá najsilnejšia v parlamente. “Je to škandál, že štátna železničná spoločnosť nepocíti dôsledky svojich činov. To čo robila, bolo pašovanie ľudí, bez diskusie… Ale nie je tu politická vôľa stíhať ich za to,” dodal. Vlani požiadalo vo Švédsku o azyl vyše 160.000 ľudí, čo je viac ako osemnásobok počtu žiadostí podaných v Dánsku.
