Sloboda tlače vlani globálne poklesla a medzinárodné združenie Reportéri bez hraníc (Reporters sans frontieres, RSF) vo výročnej správe za minulý rok uvádza, že na celom svete sú médiá stále viac pod kontrolou politikov a záujmových skupín, či vplyvných finančníkov. Podľa RSF poklesla sloboda médií, nastúpila autocenzúra, vlády sa stále častejšie snažia zneužívať prácu novinárov a chýba transparentnosť.
Násilie a zastrašovanie
Novinárom z RSF robí najväčšie starosti stav slobody médií v Latinskej Amerike, kde sa vlani objavilo najviac útokov proti novinárom. „Všetky ukazovatele svedčia o zhoršení (slobody tlače). Viaceré mocenské skupiny sa snažia dostať v týchto krajinách k moci a boja sa otvorenej celospoločenskej debaty,“ uviedol generálny tajomník organizácie Christophe Deloire.
Práve násilie páchané na novinároch či zastrašovanie sú podľa Reportérov bez hraníc najväčšími problémami, ktoré stoja v ceste objektívnym a transparentným informáciám. „Dnes je pre mocných stále ľahšie oslovovať verejnosť priamo pomocou nových technológií a stupňuje sa aj násilie proti tým, ktorí sa snažia prinášať nezávislé informácie,“ tvrdí Deloire.
Prax v zastrašovaní novinárov majú podľa RSF najmä úrady v Ekvádore, Hondurase, Kolumbii či Brazílii, kde sú správy novinárom často doslova diktované alebo ich rovno šíria samotní politici, alebo ich poradenské tímy. „Sme v novej ére propagandy, v ktorej technológie umožňujú nízkorozpočtové šírenie informácií, ako ich nadiktujú (politici) a novinári sú tí, ktorí tomu stoja v ceste,“ dodáva tajomník organizácie Reportéri bez hraníc, ktorá sídli v Paríži.
Slovensko je na tom dobre
Podľa Svetového novinárskeho indexu slobody, ktorý zostavujú práve Reportéri bez hraníc, sa dá pokles slobody médií pozorovať na celom svete. Index sleduje 180 krajín. Slovensko je v rebríčku na 12. mieste, Česká republika je až dvadsiata prvá. Najslobodnejšiu prácu majú novinári vo Fínsku a na chvoste zoznamu je Severná Kórea a Eritrea.
Pri Slovensku sa vo Svetovom novinárskom indexe slobody spomína len toľko, že spomedzi krajín EÚ máme najtvrdšie tresty za ohováranie. Za tento trestný čin môžete ísť do väzenia až na osem rokov. Krátke hodnotenie Reportérov bez hraníc poukazuje aj na fakt, že žaloby za ohováranie podávali najmä podnikatelia, politici a členovia justície. Aj premiér Robert Fico v prvom volebnom období podal za ohováranie niekoľko trestných oznámení.
Index v súvislosti so Slovenskom uvádza, že sa u nás v roku 2014 pritvrdila cenzúra prijatím viacerých opatrení. Jedným z nich malo byť obmedzenie počtu novinárov akreditovaných v národnej rade, obmedzenie ich pohybu po budove a zákaz fotografovania osobného majetku poslancov.
Čo na to odborník?
Na to, ako vníma pozíciu Slovenska vo Svetovom novinárskom indexe slobody, sme sa opýtali politického a mediálneho analytika, historika, pedagóga a bývalého rektora Akadémie médií Eduarda Chmelára.
„Sloboda prejavu a sloboda médií sú dve rozdielne veci. Sloboda médií nie je termín, ktorý patrí do oblasti ľudských práv. Je to termín, ktorým sa médiám, ako súkromným spoločnostiam garantuje, že do ich chodu nebude zasahovať štát ani iné prostredie,“ povedal Chmelár a dodal, že so slobodou prejavu to má len veľmi málo spoločné.
Nie je to také ružové
Dvanáste miesto v indexe slobody tlače podľa Chmelára zodpovedá možnostiam a úrovni práce médií, ktorá je na Slovensku štandardná, ale keby situáciu a problémy hodnotili slovenské novinárske organizácie, tak by hodnotenie bolo údajne iné.
„Treba si uvedomiť, že u nás nemáme reprezentatívne novinárske organizácie, ktoré by zbierali všetky problémy a tak sa ich (RSF) údaje zakladajú na tom, čo im povedia ich kontakty, čiže je to trošku skresľujúce,“ dodal politický analytik pre Parlamentné Listy.
Chmelár je podľa vlastných slov presvedčený, že 12. miesto v indexe mediálnej slobody je primerané situácii na Slovensku. „Médiá sa nemajú, po tejto stránke, na čo sťažovať, druhá vec je, že to nehodnotí, aký je stav plurality médií, aký je stav samotnej novinárskej práce, jej ohodnotenia a už vôbec to nehovorí o tom, aký je stav slobody prejavu, lebo to je ľudské právo, ktoré sa netýka len novinárov, ale verejného diskurzu spoločnosti a tam by to podľa mňa skončilo veľmi zle,“ uzavrel Eduard Chmelár.
- Reklama -
