Najprv k Pegide – toto hnutie hovorí o Bruseli, že je to neomarxisticko-trockistický zväz. Vidíte tam ľavicovosť až ultraľavicovosť?
Až tak asi nie, lebo ultraľavicové pozície – to je znárodňovanie. Ale v aspekte potláčania osobných slobôd, potláčania slobody slova či obmedzovania slobody tlače – určite áno, tam tie paralely sú. Brusel robí veľa vecí v záujme nadnárodných korporácií, čo nie je vôbec ľavicová politika. A preto ľavičiari Brusel kritizujú, že je veľmi neoliberálny. To, čo v ostatných rokoch zažívame, je rozpad klasického videnia politického spektra na pravicu a ľavicu. Tieto vzory z 19. storočia už nefungujú. Máme úplne novú situáciu, ktorej sa musíme prispôsobiť. Reakciou na ňu je vznik AfD, ktorá nie je ani pravicová, ani ľavicová. Sme strana zdravého rozumu. Čiastočne máme rovnaké pozície ako komunisti v niektorých veciach a na druhej strane máme pozície v hospodárskej politike extrémne liberálne až libertálne.
Počúvame, že keby nastal koniec alebo pozastavenie Schengenu, nastal by koniec Európy, keď nie sveta. Vidíte to rovnako čierno?
Ja už som tiež čítal v nemeckých novinách, že keby sa zaviedli kontroly na hraniciach, nemali by sme potom pomaranče zo Španielska v obchode. Aj keď sa hranice kontrolovali, pomaranče sme v obchode mali, takže problém nie je taký dramatický. Keď si to vezmete o stupienok vyššie, nielen na takom banálnom príklade, potvrdili to aj špičkoví ekonómovia. Teraz vydal IFO Inštitút v Mníchove pod vedením Hansa-Wernera Sinna, ktorý je jedným z najvýznamnejších ekonómov na svete, informáciu, kde spočítal, že aj keby došlo k zavedeniu kontrol, ich vplyv je naozaj marginálny, škody by boli naozaj minimálne.
Osobne však nie som zástancom, aby sa zaviedli hraničné kontroly vo vnútri Schengenu, nechceme to ani ako strana. Chceme docieliť, aby sme chránili našu vonkajšiu hranicu Európskej únie konzekventne. To je aj v Schengenskej zmluve napísané, že zrušenie vnútorných hraníc ide ruka v ruke s ochranou vonkajších hraníc. A my sme urobili jeden krok, keď sme zrušili vnútorné hranice, ale nechránime poriadne vonkajšie. My v AfD budeme radi, keď sa Schengenská zmluva bude napĺňať, keď budeme chrániť vonkajšie hranice EÚ. Potom nebudeme potrebovať žiadne hraničné ploty.
Ako vidíte oligarchizáciu strednej a predovšetkým východnej Európy?
Ten problém tu, samozrejme, je. Koniec koncov aj v Spojených štátoch amerických, kde kandiduje na prezidenta Donald Trump, doteraz veľmi úspešne. A je možné, že sa dokonca stane prezidentom USA. Myslím si, že ide o fenomén, ktorý súvisí s vývojom médií a koncentráciou kapitálu. Ľudia typu Babiš si uvedomili, že keď sa chcú v systéme demokracie dostať k moci a keď má človek zodpovedajúce množstvo finančných prostriedkov, potom vedie cesta cez ovládnutie médií. Takže to robia.
Donald Trump však nemá priamo médiá a napriek tomu má úspech…
On si ich nemusel kúpiť, ale má skúsenosti, ako fungujú, a vie sa tam presadiť. A potom je to dopyt po tomto type politika. To bolo v Čechách tiež. Ľudia Babišovi verili, že je podnikateľ, že bude štát riadiť ako firmu, že to bude dobré. To je fenomén sklamania typom politikov, ktorí tam boli dovtedy, s nádejou, že niekto iný, nie ako politik, to bude robiť lepšie.
Vývoj médií je trochu zvláštny. Hovoríte, že manipulujú aj s vaším obrazom…
Dával som do jedných českých novín materiál s názvom Rusko nie je Sovietsky zväz. Vysvetlil som, prečo by sme nemali s Ruskom stále zaobchádzať tak, ako keby to bol Sovietsky zväz. Fakty. To bol problém! Vyšlo to, ale… Potom som asi trištvrte roka nezverejnil nič. Jednak nevolali, a keď som aj nejakú tému mal a hovoril som, či to nechcú, zrazu nebolo miesto, lebo boli mandarínky, Lidl, hokejka… Jednoduho, to je jedno – téma. Rusko sa nemá uvádzať na pravú mieru. Vládne kruhy udržiavajú strach z Ruska, že nás zase obsadí, ale to vôbec nezapadá do historického kontextu Ruska. Rusko nikdy nemalo ambíciu byť hegemónom strednej Európy. To je Nemecko. Koruny české patrili do Svätej ríše rímskej národa nemeckého, my sme boli v ich područí stáročia a Rusi sa sem dostali po druhej svetovej vojne. Samozrejme, ich sféra vplyvu je Poľsko, Litva. To určite. Nám, ako Čechom, definitívne nehrozí, že by nás niekto z Ruska prišiel obsadzovať. A potom, to je veľmi veľký rozdiel, Rusi nie sú komunisti. Oni sa s tým vyrovnali, majú tam kapitalizmus, myslia úplne inak, to skrátka nepasuje. Ja sa Ruska nebojím.
Ale v Čechách sa často zdôrazňuje, že je tam všade prítomná ruská propaganda…
Samozrejme, majú svoje geopolitické záujmy a hrajú rovnako ako Američania alebo Nemci.
Ešte by som sa chcel opýtať na Turecko…
Jé, Turecko! Krásna téma. To milujem…
V Nemecku sa teraz rieši kauza satiry – hanobenia prezidenta Erdogana. Nie je to ďalší posun k neototalite?
Samozrejme! Tam sa prelína viac vecí. Máme slobodu slova. Každý môže hovoriť, čo chce, a navyše satira, to je sloboda umenia. A tá básnička? Tá je na úrovni základnej školy. To nie je fakt nič, čo by bolo také dramatické. Pozrite sa, čo sa deje. Turecký prezident sa sťažuje. Satirika budú súdiť podľa nejakého paragrafu z 19. storočia. To je nejaký archívny zákon, ktorý v tom 19. storočí prevzali ešte z čias monarchie. To je urážka majestátu! Také retro, ešte nikoho podľa toho v západnom Nemecku neodsúdili. Jediný, kto sa o to raz pokúšal, bol v roku 1968 iránsky šáh Rezá Pahlaví. Cítil sa byť urazený nejakými demonštrantmi, ale potom s tým prestal, lebo za ním išiel nemecký minister zahraničia a vysvetlil mu, aby radšej ustúpil. A teraz Erdogan! Na tom presne vidíte spôsob myslenia. To je orientálny spôsob premýšľania, kde je vidieť, že vôbec nepochopil demokraciu západného štýlu, ktorú máme my. A takáto krajina, s ľuďmi, ktorí takto myslia a ktorí takúto krajinu vedú, vôbec nemá čo hľadať v Európskej únii. Pretože práve nepochopili, čo sú naše najvzácnejšie hodnoty.
