Pravicové strany a antiimigračné hnutia naprieč Európou ožívajú. Šíri sa vlna odporu voči inakosti

Stále častejšie sa objavujúce vyjadrenia niektorých európskych politikov proti migrantom dávajú niektorí politológovia do spojitosti s nárastom ultrapravicových či fašistických tendencií v celej európskej spoločnosti. Rovnako sú však na vzostupe aj hnutia z opačnej strany politického spektra a pribúdajú aj ľavicoví radikáli, čím len narastá extrémizmus v spoločnosti. 

V tejto súvislosti Daily Sabbah uvádza ako príklad kroky francúzskeho ministra vnútra Manuela Vallsa, ktorý pred necelými dvomi týždňami povedal, že by vo francúzskych univerzitách malo byť nosenie buriek zakázané. Toto opatrenie platí vo Francúzsku v základných a stredných školách už od roku 2004, ale minister chce tento zákaz rozšíriť aj na vysoké školy. 

 

Podľa niektorých aktivistov a obhajcov ľudských práv je to obmedzovanie, ale šéf francúzskeho rezortu vnútra tvrdí, že nejde o nič iné než o udržanie bezpečnosti a boj proti extrémistickým ideológiám. 

Z Francúzskeho politického prostredia pochádza aj ďalšie vyjadrenie považované poniektorými za extrémistické. Koncom marca sa francúzska ministerka pre rodinu Laurence Rossignolová obula do módnych domov, ktoré vyrábajú plavky pre moslimské ženy, a označila ich konanie za nezodpovedné, pretože také plavky podľa nej dehonestujú ženské telo. 

 

Keď však médiá Rossignolovú konfrontovali s tým, že niektoré ženy si nosenie tradičných moslimských odevov dobrovoľne vyberú, jej odpoveď niektorých šokovala. „Samozrejme, že sú ženy, ktoré si to vyberú. Takisto existovali aj americkí ‚negri‘, ktorí schvaľovali otrokárstvo,“ odpovedala ministerka, ktorá má vo svojom rezorte okrem rodiny pod palcom aj starostlivosť o práva žien a detí. Americký Washington Post na margo marcového vyjadrenia ministerky napísal, že sa jej podarilo uraziť moslimov a černochov naraz v jednej jedinej vete. 

 

Ďalšou ženou, ktorá vo Francúzsku razí tvrdú pravicovú politiku voči moslimom a všeobecne všetkým migrantom prichádzajúcim do Francúzska, je predsedníčka Národného frontu Marine Le Penová. Dcéra jedného z najznámejších francúzskych nacionalistov sa jasne vyjadrila za znovuobnovenie kontrol na francúzskych hraniciach. „Môj cieľ je jasný, zastaviť imigráciu, či už legálnu, alebo nelegálnu,“ povedala Le Penová ešte vlani na jeseň.  

Krajne pravicové nálady a zameranie politikov na migrantov však nenarastajú len vo Francúzsku. Podobný trend razia aj niektorí politici v Nemecku či Veľkej Británii. Premiér David Cameron však ešte v januári oznámil, že jeho vláda uvoľní 20 miliónov libier na kurzy angličtiny pre moslimské ženy migrantov žijúce v Británii ako krok na boj proti extrémizmu. 

 

V Nemecku je situácia podobná ako v Británii a Francúzsku a politici aj tam hrajú na tému migrantov. Šíria sa tiež protiislamské nálady, čoho dôkazom je narastajúca obľuba hnutia PEGIDA, ktoré organizuje protesty proti príchodu migrantov do Nemecka. Na politickej scéne sa zase darí pravicovej strane AfD (Alternative für Deutschland), ktorá zaznamenala úspechy vo voľbách na regionálnej úrovni. K rastúcemu odporu voči migrantom prispieva v Nemecku aj politika Angely Merkelovej, otvorená voči migrantom.