„Európska únia zažíva nebezpečné chvíle nostalgie. Túžba po starých dobrých časoch nielenže podporuje vzostup nacionalistických politických strán; európski lídri sa snažia aplikovať včerajšie riešenia na dnešné problémy,“ píše Solana na Project Syndicate a vysvetľuje, že integrácia bola kedysi základným kameňom úspechu celého európskeho projektu, teraz je však najväčším európskym problémom. Aj keď Európska únia za ekonomickú krízu nemôže, mnohí jej to dávajú za vinu a jej snahy vyvolať v ľuďoch solidaritu voči blížnym sa javia ako nedôveryhodné.
Výsledkom je vzostup strán, ktoré sa voči EÚ vymedzujú, poukazujú na jej neduhy a využívajú rozčarovanie ľudí z projektu, ktorý jednoducho iba nie je dokonalý. Vedúcim týchto strán nejde len o opätovné získanie národnej suverenity, ktorá sa nikam nestratila, ale najmä o šírenie „ľahostajnosti“ voči všetkým, ktorí nepatria k národu. „Podľa nich sa má každá krajina brániť všetkými možnými prostriedkami, aj keby to malo znamenať ťažkú skúšku pre právny štát.“ Finančná kríza podľa Solanu plynie z globalizácie a nie z ekonomických opatrení EÚ. To však neznamená, že by globalizácia bola automaticky zlým javom, všetkým totiž prináša ohromné možnosti. Teraz však proti nej ako proti príčine všetkého zla chcú politické strany bojovať. A nielen nacionalizmom.
Tieto snahy v niektorých krajinách viedli k tomu, že boli narušené základy právneho štátu. Ako príklad uvádza Solana Poľsko a Maďarsko. V Poľsku, jedinej európskej krajine, ktorá za posledných 23 rokov neustále ekonomicky rastie a je stále proeurópska, vládne strana Právo a spravodlivosť, ktorá všetky podnety z EÚ opisuje ako priamy útok na poľskú národnú identitu a záujmy. V Maďarsku zase vládne strana Fidesz Viktora Orbána, ktorej sa darí regulovať médiá a posilňovať pozíciu premiéra. Podľa niektorých by sa Maďarsko dnes do EÚ nedostalo.
Poľsko vyšetruje Európska komisia, ktorú zaujíma, či je stále demokratickou krajinou. Solana ďalej vyjadruje svoje sklamanie nad súčasným stavom vecí a spomína, akí boli občania týchto krajín pri získavaní členstva v EÚ kedysi nadšení. „Preto je pre mňa také ťažké pochopiť ich dnešný postoj,“ konštatuje. Zároveň však dodáva, že v prípade Poľska a Maďarska je pochopiteľné, že miestni ľudia lipnú na svojej národnej suverenite, obzvlášť s prihliadnutím na dlhoročnú okupáciu Sovietskym zväzom. „Ale odmietnutie EÚ ich neochráni pred neistotou plynúcou z globalizácie. Naopak vystaví ich ďalším rizikám tohto fenoménu.“
