Rozbité výklady, horiace autá, pravidelné strety s políciou. Medzi týmito stretmi sa vyskytla v uplynulých troch týždňoch aj trochu neobvyklá návšteva, ktorou poctil zhromaždenie na Námestí republiky v Paríži filozof Alain Finkielkraut, od januára čerstvý „nesmrteľný“ francúzsky akademik. Počas protestov polícia doteraz zadržala približne 35 osôb, väčšinou pod vplyvom alkoholu.
Finkielkraut: Len „táraniny o demokracii“
Napriek snahe hnutia, ktoré sa odvoláva na „priamu demokraciu pre všetkých“, čomu zodpovedajú aj neustále hlasovania tzv. generálnych zhromaždení či limitované prejavy (pre každého päť minút), neposlúžila v ostatnom čase táto demokracia všetkým a každému. Zatiaľ čo bývalého gréckeho ministra financií Yanisa Varoufakisa privítali nadšeným potleskom, filozofa Alaina Finkielkrauta, ktorý má inak v médiách skutočne veľký priestor – najmä v tých konzervatívnych – doslova vyhnali.
Svoje pocity následne vysvetlil v rozsiahlom komentári pre denník Le Figaro, kde opísal všetky nadávky, výpady aj pľuvance. „Vyhnali ma z námestia, kde má vládnuť demokracia a pluralizmus, teda demokracia, čo je tu len obyčajná táranina, tento pluralizmus,“ povedal na adresu tých, ktorí ho svojimi výkrikmi označili dokonca za „fašistu“. Ale ani on sa vo svojich reakciách netváril práve ako distingvovaný intelektuál. Začal parodicky slovami: „Ňaňaňa!“ Vzápätí im povedal, že sú „connes“ (eufemisticky povedané „debili“, menej zdvorilo „piz*y“ alebo „pi*usovia“).
Ako vtipne poznamenala Sophia Aramová, komentátorka rádia France Inter, vo svojej pravidelnej glose Le billet de Sophia Aram z 18. apríla, priniesol Finkielkraut čerstvo po svojom zvolení „medzi nesmrteľných“ svojím „ňaňaňa“ nový termín, ktorý sa stal už novou akademickou „nesmrteľnou vetou“, a to nielen na Wikicitátoch.
Horizontálne hnutie, filozofia afektov
Spory, ktoré sa preliali z Námestia republiky do médií, sa však vedú najmä o smer a orientáciu hnutia. O čo v skutočnosti hnutiu ide? Je zrejmé, že sympatie vyvoláva predovšetkým medzi ľavicovými médiami, menej už medzi tými pravicovými. Podobné je to s politikmi.
Skutočnosť, že medzi organizátormi sú ľavicové asociácie blízke radikálnej ľavici (vystupujúce napríklad proti zvyšovaniu nájmov či v ekologických kauzách) – či už ide o Jeudi noir, Les Engraineurs, Dal, alebo skupinu Joli Môme – je však fakt. Tí, ktorí na seba vzali registráciu Námestia republiky, sú ľudia zo skupiny Dal a ATTAC.
Prvé výpady, ktoré označovali túto akciu, ktorá sa neodohráva stále len v Paríži, ale aj v ďalších mestách, za rýdzi výsledok aktivity tzv. bobo (bohémskych buržujov), opomenuli zaznamenať, že jedným z princípov je tzv. horizontálnosť zdôrazňujúca fakt, že „o vodcu nejde“, ako pravidelne opakuje ekonóm Frédéric Lordon. Ten je okrem aktivistického novinára Françoisa Ruffina ďalšou z osobností, ktoré stoja za formulovaním niektorých téz hnutia. „Zajtra na ulici a v noci hore!“ vyhlásil práve Lordon 30. marca predvečer prvého zhromaždenia v Paríži. Lordon, ekonóm a politický filozof, je autorom hneď niekoľkých kníh, v ktorých napáda prevažne „neregulované financie, globalizáciu“ a princípy demokratických režimov, ktoré sa odvolávajú na „neoliberalistické tézy“ – znižovanie deficitu, ale aj nadnárodné, prevažne európske inštitúcie (vrátane eura). Sám o sebe hovorí, že je „ľavicový suverenista“. „Mierová Európa je v skutočnosti strojom na sociálnu deštrukciu, ktorý plodí vojnu,“ napísal v jednej zo svojich kníh Malfaçon. Monnaie européenne et souveraineté démocratique (Nepodarok. Európska mena a demokratická suverenita, 2014).
Okrem ekonomických výkladov – sám je zakladateľom zoskupenia, ktoré podpísalo Manifeste des Economistes atterrés (Manifest zdrvených ekonómov) proti „ortodoxnému ekonomickému mysleniu“ v súvislostiach ekonomickej krízy – sa odvoláva aj na filozofa Spinozu a jeho Etiku, ktorá ho nakoniec priviedla do ulíc. V knihe La Société des affects. Pour un structuralisme des passions (Spoločnosť afektov. Pre štrukturalizmus vášňou, Seuil, 2013) argumentuje s odkazom na Spinozu, že individuálne a kolektívne afekty utvárajú sociálne vzťahy.
V jednej z petícií na konci novembra 2015 sa vyslovil v denníku Libération proti zavedeniu výnimočného stavu a politickému zneužívaniu bezpečnostných síl z dôvodu teroristickej hrozby proti demokracii. „Toto je víťazstvo pre Daeš, ktorý vyprovokoval bezpečnostné podriadenie celej populácie,“ napísali signatári, medzi ktorými bol aj Lordon. „Keď existuje niečo ako francúzska hodnota, tak je to už dve stáročia odmietanie ponechať ulicu len armáde alebo polícii, (…) neprijímame, aby vláda manipulovala so strachom a zakazovala nám manifestovať.“
Teraz sú vrátane Lordona každú noc v uliciach. Vláda napriek kritike pravice zatiaľ postupuje vlažne, aj keď polícia občas použije slzný plyn a pár opilcov, ktorí rozbíjajú výklady, zadrží. Medzi Lordonovými druhmi sa šíri predstava, že hnutie Noci hore by malo vyústiť do „generálneho štrajku“, ktorý povedie k „občianskemu povstaniu“. „Treba vykoľajiť normálny beh vecí,“ tvrdí Lordon. Po vyhnaní filozofa Finkielkrauta z Námestia republiky Lordon sucho poznamenal: „Neprinášame mier.“
Josef Brož
