Dnes uplynulo od černobyľskej havárie tridsať rokov. ZSSR neexistuje. Kontaminovaná oblasť si žije vlastným životom. Obete pribúdajú. Pozostalí spomínajú. Európa sa zmenila. ČSFR je minulosťou, Slovensko realitou.
Černobyľ nie je iba o rádioaktivite, kontaminácií územia, priamych či nepriamych obetiach … je to predovšetkým ukážkový príklad diletantstva, utajovania a dezinformačnej kampane, ktoré bez ohľadu na politický režim pretrvávajú ako pracovné metódy – mocných tohto sveta – do dnešných dní.
Majú podobu nevinných hier na komunálnej úrovni v podobe starostlivo filtrovaných informácií sprostredkovaných obyvateľom, podobu zneužívania obecných informačných nosičov – novín, rozhlasu, internetových stránok … – pre valcovanie opozície či zástupcov občianskej spoločnosti, podobu ruky starostlivého magistrátu, mestského či obecného zastupiteľstva, ktoré to s nami – podľa nich naivnými a hlúpymi voličmi – myslia dobre.
Obete sú zanedbateľné a nemajú ľudskú podobu. Rieka Topľa v Bardejove, Háj – Nicovô nad Liptovským Mikulášom, zdevastovaná zeleň od Sniny po Malacky … Petície sa ignorujú, názor aktivistov marginalizuje. Všetko je v súlade so zákonom, v prospech ľudí … Bodka.
Majú podobu frašky zvanej účasť verejnosti na správe veci verejných. Skrátené pripomienkové konania. Zverejňovanie dokumentov v neprehľadnom blúdisku internetových odkazov. Zvolávanie verejných stretnutí počas pracovnej doby občanov. Ignorovanie pripomienok. Svet politikov, lobistov a oligarchie v kontraste so svetom pracujúcich. Bodka.
Majú podobu insitných sročiek vznikajúcich na počkanie a ponúkajúcich geniálne riešenia (nielen) v prospech životného prostredia. Z krčmára v Liptovskom Mikuláši je odborník na plazmové spracovanie odpadu, ďalší jeho súputníci rozsievajú totožné zámery po celom Slovensku (Šamorín). Investiční nomádi. Pokus za pokusom. Lokalita za lokalitou. Test bdelosti samospráv a miestnych obyvateľov. Menia sa iba obálky projektov, základné údaje a geografické umiestnenie. Modrá ohniezdičkovaná dojnica – EÚ – čaká na eurofondové podojenie. Bodka.
Majú podobu novodobých zbohatlíkov, podobu prepojenia miestnych ekonomických bossov na politickú mafiu. Dôchodkyňa z Istebného bojujúca s novodobým kráľom Oravy, PR agentúrami a mnohokrát aj so samotnými (akože) nezávislými lokálnymi médiami. Bodka.
Majú podobu novodobej kolonizácie. Ropa, plyn versus vyľudňujúci sa región, stárnuce obyvateľstvo, životné prostredie … Po nás rozvoj, vraj trvalo udržateľný … Zápach eur ukrytý za bezobsažné frázy. Bodka.
Majú podobu balamutenia obyvateľov ústredným orgánom štátnej správy: „ …V súčasnosti je možné informovať ministra nielen o korupčnom správaní sa a porušovaní zákona o ochrane životného prostredia, a to prostredníctvom Envirošpióna telefonicky alebo vyplnením formulára na internetovej stránke ministerstva, ale aj nahlásiť nelegálnu skládku odpadu. Po odfotografovaní nelegálnej skládky (prostredníctvom stiahnutej aplikácie TrashOut vo Vašom mobilnom telefóne) je táto fotografia, spolu s GPS súradnicami a ďalšími detailmi automaticky doručená ministerstvu. Po odbornom posúdení nahláseného objektu sa informácia posunie na obvodný úrad a Slovenskú inšpekciu životného prostredia …“
Prešiel čas. Rok 2013. Tisíce nelegálnych skládok odpadov v TrashOut. Naivní občania. Samosprávy nevidia, nepočujú, nehovoria. Štátna správa životného prostredia vegetuje. A ministerstvo? „Projekt je samostatnou podnikateľskou aktivitou mimo rezort životného prostredia.“ Hra na občiansku spoločnosť pokračuje. Bez občanov. Bodka.
Stovky každodenných slovenských príbehov.
Bezodná žumpa diletantstva, utajovania a dezinformačných kampaní.
Nie vždy ide o život.
Ale zatvárať oči by sme nemali.
Rudolf Pado
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na pado.blog.sme.sk.
