“Bol to ten typ zločinu, ktorý spaľuje dušu, hromadné znásilnenie trinásťročného etnicky ruského dievčaťa v Nemecku trojicou imigrantov.” Tento príbeh sa dostal do médií a cez nich vyprovokoval desiatky tisíc ľudí, aby vyšli do ulíc. Problém bol, že k žiadnemu znásilneniu nedošlo, s čím však nemecké úrady prišli príliš neskoro, aby zabránili škodám.
Práve na tomto príbehu stavala ruská propaganda v snahe podkopať postavenie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Výsledkom boli síce malé, ale napriek tomu určité straty v nedávnych voľbách a vzostup euroskeptickej strany Alternatíva pre Nemecko.
Po tejto skúsenosti sa mnohí obávajú, aký bude mať Putinova propaganda vplyv na referendum o budúcnosti Veľkej Británie v EÚ. “Rusko urobilo z volebného procesu v Európe zbraň,” podotkol Jörg Forbrig, hlavný programový riaditeľ Marshallovho fondu v Berlíne.
Nejde len o mediálneho giganta RT či tlačovú agentúru Sputnik, aj minister zahraničia podporuje svojím vystupovaním politiku Kremľa. Napríklad, keď obvinil Nemecko, že sa snaží ututlať príbeh spomínaného trinásťročného dievčaťa. K podkopaniu niečej politickej integrity totiž netreba veľa.
Nemecko má dokonca špeciálnu pracovnú skupinu, ktorej cieľom je bojovať proti ruskej propagande a odhaľovať ruských sympatizantov, ktorých sa Kremeľ snaží dosadiť na dôležité miesta.
Nemecko nie je jediné, ktoré pociťuje silu Kremľa, vo Francúzsku si veľmi dobre vedie Národný front Marine Le Penovej, ktorá sa teší ruskej finančnej podpore. Vo voľbách sa síce neumiestnila, dokázala napriek tomu získať takmer sedem miliónov hlasov, čo je viac ako kedykoľvek predtým.
Veľkou otázkou potom zostáva britské referendum o členstve v EÚ. V súčasnosti nie je možné s istotou povedať, akým spôsobom sa voliči rozhodnú, ruská ambasáda v Británií už však začala útok proti premiérovi Davidovi Cameronovi, ktorý chce Britániu v EÚ udržať.
Vystúpenie z EÚ sa teší veľkej podpore webu Sputnik, ktorý Britov varuje, že ak nevystúpi z EÚ, bude čeliť masovým sexuálnym útokom, ako boli tie v Kolíne nad Rýnom, čo sú okrem iného aj slová Nigela Faraga, predsedu euroskeptickej strany UKIP.
Problém je, že obyvatelia krajín, ktorí sú cieľom ruskej propagandy, sú ako na tŕní a mnohokrát naozaj stačí len postrčiť a spustí sa lavína. Taký bol presne prípad trinásťročného znásilneného dievčaťa, ktorý sa nestal. Vyhnal do ulíc okolo 30 000 ľudí, ktorí brojili proti politike Angely Merkelovej.
“Európa sa stočí doprava,” povedal Dmitrij Abzalov, ktorý vedie moskovskú poradenskú firmu, pracujúcu pre Kremeľ. “A Merkelová ukázala svoju slabosť v probléme migrácie.”
Niekedy sa však Kremeľ nemusí ani veľmi snažiť. Bernie Ecclestone, šéf Formuly 1, nedávno uviedol, že Vladimir Putin by mal byť v čele Európy. Na otázku, či by mal byť v Bruseli a predsedať EÚ, odpovedal Ecclestone, že nie.
“Nie, mali by sme sa zbaviť Bruselu a on by to jednoducho mal mať na starosť. Robí, čo povie, svoju prácu odvedie. Povedal by som, že ľudia úplne nerozumejú tomu, čo chce… On chce postaviť Rusko späť na nohy. “
Ecclestone si okrem iného dokáže predstaviť Donalda Trumpa ako prezidenta USA. “Myslím, že by bol fantastický,” povedal. “Som si istý, že je flexibilnejší ako väčšina ostatných. Ak by sa dopustil chyby, skôr by priznal: Vtedy to vyzeralo ako dobrý nápad. “Medzi Putinom a Trumpom by to podľa neho fungovalo dobre.
