Prvým z ôsmich vypočúvaných kandidátov na post šéfa OSN bol minister zahraničných vecí Čiernej Hory Igor Lukšič. Členom Valného zhromaždenia OSN povedal, že dobrým základom na výkon funkcie je etnická a kultúrna rôznorodosť jeho malej balkánskej vlasti, ale tiež jeho skúsenosti bývalého premiéra a ministra obrany.
Po Lukšičovi nasledovali generálna riaditeľka UNESCO, Bulharka Irina Bokovová, a bývalý vysoký komisár OSN pre utečencov, Portugalec António Guterres, informovala tlačová agentúra AP.
Predseda 193-členného Valného zhromaždenia OSN Mogens Lykketoft označil situáciu za „historický moment… ktorý nemá v OSN obdobu“.
„OSN zápasí s početnými krízami vo svete a organizácia čelí aj niekoľkým zásadným otázkam týkajúcim sa jej vlastnej úlohy a výkonu – preto hľadať najlepších možných kandidátov, ktorí vystriedajú Pan Ki-muna, je absolútne kľúčové,“ povedal Dán Lykketoft. „Prvýkrát od začatia fungovania tejto organizácie pred 70 rokmi sa proces výberu a vymenovania budúceho generálneho tajomníka riadi princípmi transparentnosti a prístupnosti pre všetkých,“ dodal predseda VZ OSN.
Na základe Charty OSN vyberá generálneho tajomníka valné zhromaždenie, a to na odporúčanie 15-člennej Bezpečnostnej rady OSN.
Päť stálych členských krajín BR OSN – Británia, Čína, Francúzsko, Rusko a USA – má ohľadom kandidáta právo veta.
Päťročné funkčné obdobie Pan Ki-muna sa končí 31. decembra.
Lykketoft v utorok pred valným zhromaždením vyhlásil, že zasadnutia otázok a odpovedí, ktoré sa budú konať do štvrtka 14. apríla, „však môžu v OSN zmeniť priebeh hry“.
„Ak bude zásadné množstvo krajín podporovať jedného kandidáta, bezpečnostná rada podľa môjho názoru nepríde s úplne iným menom,“ vysvetľoval Lykketoft.
„Ale ak bude mnoho, mnoho kandidátov a žiadny jasný favorit, bude len dobré, ak konečné slovo povie bezpečnostná rada,“ dodal.
Podľa tradície funkcia generálneho tajomníka rotuje medzi regiónmi a Ázia, Afrika, Latinská Amerika a Európa už mali svojho zástupcu na tomto poste.
Východoeurópske štáty vrátane Ruska teraz argumentujú, že ešte nikdy nemali funkciu generálneho tajomníka OSN a je teda rad na nich. Tento post ešte nikdy nezastávala ani žena a na podporu tejto myšlienky robí kampaň 56 štátov.
V súčasnosti sa o funkciu uchádzajú štyri ženy a štyria muži – šiesti uchádzači sú z východnej Európy, jeden zo západnej Európy a jeden z ázijsko-pacifického regiónu.
Okrem spomínaných troch vypočutých kandidátov sú to ďalej: bývalý macedónsky minister zahraničných vecí Srgjan Kerim; bývalá šéfka chorvátskej diplomacie Vesna Pusičová; bývalý slovinský prezident Danilo Türk; niekdajšia moldavská ministerka zahraničných vecí Natalia Ghermanová a expremiérka Nového Zélandu Helen Clarková, ktorá riadi Rozvojový program OSN.
Kým prebiehalo utorkové zasadnutie, svoju kandidatúru na post šéfa OSN ohlásil ďalší záujemca – bývalý srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič.
