Američania, zdá sa, zhadzujú bomby a strieľajú rakety typu vzduch-zem oveľa rýchlejšie, ako ich zbrojársky priemysel v Spojených štátoch dokáže vyrábať. Na to, aby sa s týmto problémom Pentagón vysporiadal, má pritom už len zopár mesiacov. „Míňame muníciu rýchlejšie, ako sa nám ju darí dopĺňať,“ uviedol americký generál Mark Welsh ešte v decembri minulého roka pre denník USA Today.
Míňajú sa zásoby
Od chvíle, keď americkí velitelia na Blízkom východe upozornili na tento problém, pokračuje v americkom Kongrese debata o financovaní výroby 45-tisíc inteligentných rakiet. Peniaze na túto výzbroj by mal Kongres zaradiť do rozpočtu ministerstva obrany na budúci rok, ale na to už nemá veľa času.
Operácia Inherent Resolve, ktorú Spojené štáty odštartovali vlani proti militantom z takzvaného Islamského štátu, si vyžaduje masívne použitie leteckého bombardovania a do boja sú zapojené aj strely typu vzduch-zem, ako sú napríklad rakety Hellfire. Okrem toho používa americká armáda laserom navádzané strely a ďalšie špecializované zbrane na chirurgicky presnú likvidáciu cieľov. Napriek moderným zbraniam sa stáva, že sa obeťami amerického bombardovania stávajú aj civilisti.
Cena za vojnu
Problém pritom nie je iba v počte použitých rakiet, bômb, projektilov a ďalšej munície, ale aj v samotnej cene, ktorá je v prípade amerických zbraní pomerne vysoká. Podľa portálu Aeroweb sa cena striel používaných americkou armádou pohybuje od 25-tisíc do 400-tisíc dolárov.
Sumy, ktoré sú Spojené štáty ochotné zaplatiť za jednotlivé strely, však presahujú v niektorých prípadoch aj milión dolárov. Toľko stoja rakety typu Tomahawk, ktoré americká armáda odpaľuje z vojenských lodí, keď nechce nad bojovú zónu poslať stíhačky, aby sa nestali terčom protilietadlovej obrany nepriateľa.
Tisícky ton streliva
Podľa Romana Schweizera, analytika pre obrannú politiku v Guggenheim Securities vo Washingtone, existuje veľmi dobrý dôvod na to, aby bola práve presnosť striel rozhodujúca. O život totiž často prichádzajú aj civilisti, ktorí bývajú obeťami nepresných zbraní alebo chybných spravodajských informácií o cieľoch. Nezisková organizácia Airwars.org uvádza, že od začiatku zahraničných leteckých útokov zomrelo rukou zahraničných armád vyše 1 000 civilistov. Ide o súhrnný počet obetí náletov ruskej, americkej a sýrskej armády.
Len vlani zhodili americké bombardéry na militantov v Iraku a Sýrii 20-tisíc riadených striel, rakiet a bômb. Nie všetky zásoby americkej munície sa však míňajú na boj proti terorizmu. Nezanedbateľná časť výzbroje a munície ide do zahraničia. „Na operácii (proti IS) sa podieľajú aj NATO a koalícia krajín Perzského zálivu a v niektorých prípadoch vyčerpávajú zásoby munície USA, pretože ich domáci výrobcovia nedokážu pokryť ich potreby,“ tvrdí Schweizer.
Ešte vlani v máji sa Spojené štáty dohodli so Saudskou Arábiou na novom nákupe munície za 1 miliardu 290 miliónov dolárov. Rakety, bomby a strelivo za 380 miliónov predajú USA aj do Spojených arabských emirátov.
