Ako dlho žijete v Nemecku a v ktorom meste?
Už desať rokov a bývam v Sonthofene, je to asi desať kilometrov od Álp – od lyžiarskeho strediska Oberstdorf.
Prečo ste sa rozhodli odísť zo Slovenska?
Spočiatku som nemala v úmysle ostať tu na dlhšie, ale len na letnú brigádu, ktorá mala trvať tri mesiace, ale zapáčilo sa mi tu. Alpy sú nádherné a, samozrejme, sa mi páčil aj život, ktorý je tu jednoduchší. Je tu ľahšia existencia, človek sa tu nemusí o toľko vecí starať ako u nás. Na Slovensku majú mnohí ľudia existenčný problém, kým v Nemecku majú ľudia čas užívať si život. Je to proste neporovnateľné. Napríklad keď si chcete zarobiť na Slovensku 700 eur, musíte drieť celý mesiac, a v Nemecku si len na polovičnom úväzku zarobíte približne 700 a niekedy 900 eur v závislosti od druhu práce. Minimum je 8,50 na hodinu.
Čím sa živíte? Ste spokojná so svojou prácou?
Po rokoch usadenia sa v Nemecku som si otvorila vlastnú dennú kaviareň, kde podávame kávu a koláče. Chodia k nám do kaviarne aj mladí ľudia s rodinami, ale aj staršia generácia – ľudia, ktorí sa narodili v rokoch 1932 až 1935, sú to pôvodní obyvatelia mesta, ktorí zažili aj vojnu a sú veľmi priateľskí a zhovorčiví. Rozprávajú mi, v akých podmienkach kedysi žili, takže poznám celú históriu tohto malého alpského mestečka. Som veľmi spokojná.
Akých cudzincov z Európy je tam najviac?
V súčasnosti prichádza do nášho malého alpského mestečka množstvo Čechov. Najprv spravidla príde muž, ktorý si tu vytvorí zázemie, nájde prácu a potom za ním príde jeho rodina. Najviac je tu Talianov a celkovo v malých mestečkách prevládajú cudzinci, najviac je Turkov. Taliani sú prevažne zo Sardínie a Sicílie a sú veľmi družní a milí. Vzájomne si pomáhajú a veľmi dobre vychádzajú s domácimi Nemcami.
Sledujete politickú situáciu v Nemecku?
Samozrejme, lebo sa ma bytostne dotýka. Predsa v tomto štáte platím dane, pracujem, takže ma zaujíma aj politika.
Aký máte názor na Merkelovej stratégiu v súvislosti s utečencami?
Absolútne s tým nesúhlasím. Nepripadá to do úvahy, aby dokázali prijať také množstvo a uživili ich. Rozprávala som sa s jedným učiteľom nemčiny, ktorý mi povedal, že utečenci nejavia záujem o to, aby sa naučili po nemecky. Na hodiny mu chodí približne tretina. Bola to chyba, že sme ich toľko prijali, myslím si, že krajina to nezvládne. Mali by ich všetkých vrátiť do krajín, odkiaľ prišli. Oni sa podľa mňa nikdy neprispôsobia, pretože sa ani nechcú.
Ako to funguje vo vašom meste?
V našom meste sú kasárne, kde umiestňujú utečencov. Je o nich kompletne postarané – dostávajú jedlo, peniaze – až 700 eur, šatstvo, telefóny, bezplatnú komplexnú lekársku službu, taxi službu im platí mesto, čiže všetko majú grátis. Mnoho z nich museli liečiť na maláriu, syfilis či týfus. Keď sa objavia v uliciach, ľudia sú vystrašení. Nemci na to jednoducho neboli pripravení – v minulosti sa tu nikdy nezamykali byty ani autá. Všetko tu bolo bezpečné, je to turistické mestečko a Nemci sú hrdí na to, že môžu spoznávať vlastnú krajinu, preto ich sem chodievalo mnoho. Teraz sa však situácia zmenila a ľudia majú strach.

Kasárne, v ktorých sú ubytovaní utečenci v nemeckom Sonthofene. Autor: Michal Werny
Zmenilo sa Nemecko po príleve utečencov?
Spočiatku chcel každý utečencom pomôcť, ale teraz chápu, že to nie je možné a krajina na to nie je pripravená. Ľudia si totiž mysleli, že ide o dočasný stav a potom sa utečenci vrátia naspäť. Až teraz pochopili, že tam ostanú. Počítali s tým, že sa integrujú, približne tretina ostane v Nemecku a ostatní sa vrátia. Naposledy v médiách hlásili, že približne 500-tisíc utečencov nie je vôbec registrovaných, ale všetci vedia, že je to omnoho vyššie číslo. Médiá neinformujú pravdivo. Určite je ich tu aj vyše dvoch miliónov.
U nás v kasárňach ich triedia a posielajú do väčších miest. Množstvo z nich má falošné pasy, je to katastrofálna situácia, ktorú krajina nezvláda. Raz dokonca vošiel aj do mojej kaviarne pár, ktorý bol evidentne z cudziny, spočiatku som si myslela, že sú z Indie, tak som sa im zo záujmu prihovorila, odkiaľ sú, a odpovedali, že so Sýrie. Zaujalo ma, že muž mal na krku retiazku so zlatým krížom, takže z rozhovoru vyplynulo, že je katolík a manželku má moslimku. Neušli však preto, že im hrozilo nebezpečenstvo, ale chceli sa mať lepšie. Priznám sa, že ma prekvapilo, že si objednali najdrahšie nápoje aj zákusky.
Myslíte si, že to ovplyvní Európu?
Veľa ľudí si myslí, že sa Európa rozpadne a nezvládne utečeneckú krízu. Nie je predsa možné, aby krajina živila milióny ľudí – všetky služby majú zdarma, dostávajú peniaze, logicky teda všetci domáci očakávajú, že sa zvýšia dane, poistky a všetky poplatky. Pokiaľ sa to množstvo nelegálnych utečencov nevráti späť do svojich krajín, bude to mať pre krajinu vážne dôsledky. Ďalší dôležitý fakt je, že je tu množstvo cudzincov a Nemcov začína ubúdať. Nemci majú od narodenia vštepované, že ich hlavným posolstvom je založiť si rodinu – majú však jedno alebo maximálne dve deti. Rokmi sa však moderná populácia rozhoduje pre menšie rodiny alebo si nezakladá rodiny vôbec. Ak sa stane, že to obrovské množstvo migrantov tu ostane, a keď si vezmeme, že majú množstvo detí, o pár rokov tu budú Nemci v absolútnej menšine.
Ako sa správajú utečenci vo vašom meste?
Raz som stretla asi 15-člennú skupinu mladých mužov, ktorí nakupovali v second hande. Utečenci majú preukazy, takže sú oprávnení kupovať si za 50-percentné zľavy, takže za euro, za dve si nakúpia kvalitné veci. Nemci sú veľmi štedrí – z Červeného kríža nosia kvalitné nové šaty, len aby pomohli. Napriek tomu, že mali polovičnú zľavu, presviedčali predavačku, aby im to predala za nižšie ceny, na čo im argumentovala, že nemôže. O piatej obchod zatvorili a zrazu sa jeden z nich vrátil a kričal na predavačku, že chce blok za šaty, ktoré nakúpil. Ona však medzitým zavrela pokladnicu a neprevzaté bloky vyhodila do kontajnera. Nemci si totiž nikdy bloky neberú, a tak predavači automaticky bloky vyhadzujú a keď zavrú obchod, všetky vyhodia do kontajnera na papier. Utečenec sa však po celý čas snažil donútiť predavačku, aby ten blok našla v odpadkoch. Tá však nechápala dôvod a nesúhlasila s tým, že sa bude hrabať v odpadkoch a hľadať blok.
Problém je totiž v tom, že ak ste navyše nezamestnaný a niečo si kúpite, mesto vám účet celý preplatí. Sú proste neuveriteľne zvýhodňovaní. A pritom kradnú v obchodoch a zamestnanci musia kontrolovať tašky, čo sa tu nikdy predtým nedialo. Nemecko nikdy nebola krajina, kde sa obchodník musel obávať, že by mu niečo z obchodu ukradli. A keď si zapnete televíziu, médiá vám servírujú, ako krásne sa utečenci integrovali. Nie je to pravda. Obávam sa, že Merkelová už v politike skončila. Starí ľudia, ktorí ku mne chodia do kaviarne, ju volajú „tussie“, čo v preklade znamená pobehlica. Majú voči nej úplnú averziu. Neverila som vlastným ušiam, že takí slušní ľudia môžu vôbec také slovo vypustiť z úst, spočiatku som ani nevedela, o kom hovoria. Až potom mi povedali, že Angelu tak volá každý.
Myslíte si, že vyznávači islamu sa dokážu prispôsobiť a žiť v kresťanskej krajine?
Domáci obyvatelia majú pocit, že ich štát nie je vôbec chránený. Prestali veriť politikom aj médiám, kde im nepovedia pravdu. Hovoria, že nikto sa ich nepýtal, či vpustiť do krajiny také množstvo utečencov. Mali vôľu pomôcť, ale nečakali také obrovské množstvo a na taký dlhý čas. Teraz však majú pocit, že sa prekročili určité hranice, a ľudia sa boja, že sa rozpadne Európa a celá táto situácia môže dokonca vyústiť až vo vojny. Napríklad z médií som sa dozvedela, že pri Stuttgarte je mesto, kde pripadá na štyroch utečencov v pomere jeden Nemec. Viete si to predstaviť? Nie je možné, aby sa títo ľudia tu usadili natrvalo – Nemci im nikdy byty neprenajmú. Je to prvá otázka, keď sa snažíte získať byt, z akého štátu pochádzate. Ak poviete Slovensko alebo Česko, nemajú s tým problém. Ak však poviete napríklad Kosovo, už sú opatrní. Neviem si predstaviť situáciu, že by tu utečenci z Blízkeho východu žili. Oni totiž nemajú záujem pracovať, naučiť sa jazyk a slušne žiť. Prišli len s víziou lepšieho života.
Hovorili ste, že Nemci majú z utečencov strach. Ako sa politici stavajú k tomuto problému?
Najviac sa boja ženy a mladé dievčatá. V uliciach stretnete hlavne mužov – utečencov, ktorí po ženách pokrikujú, ukazujú hanlivé gestá a nazývajú ich k*rvami. Nemecké ženy z nich majú obrovský strach. A to už nehovorím o starých ľuďoch. Mnohí sa dokonca boja vychádzať z bytov. Miestni obyvatelia sa vybrali za starostom a žiadali ho, aby riešil situáciu. Starosta prisľúbil, že zabezpečí nejaké opatrenia, aby sa situácia upokojila. Nemcov vo všeobecnosti všetci upokojujú, že táto situácia je len dočasná, ale všetci už týmto sľubom prestali veriť. Nemci majú obavy z toho, kto vlastne bude namiesto Merkelovej robiť politiku a či dokáže dať do poriadku to, čo spôsobila. Keď sa taký nájde, bude to v podstate samovrah…
- Reklama -



