Cameron sa tak stal prvým britským premiérom, ktorý zverejnil svoje daňové priznania. Z dokumentov okrem iného vyplýva, že Cameronove príjmy v poslednom daňovom roku dosiahli 200.307 libier (vyše 248.000 eur), z čoho odviedol daň vo výške 75.898 libier (vyše 94.000 eur). Do príjmov zahrnul svoj premiérsky plat, peniaze z prenájmu domu svojej rodiny v Londýne a peniaze z úrokov z vkladov v londýnskej banke.
Cameron v sobotu pripustil, že sa k vysvetľovaniu kauzy mohol postaviť “lepšie”. V prejave na jarnom fóre svojej Konzervatívnej strany pripustil vlastné pochybenie a dodal, že celá vina za spôsob, ako sa postavil k zverejneniu dokumentov panamskej právnickej spoločnosti Mossack Fonseca, padá na jeho hlavu.
Cameron vo svojej prvej reakcii po prevalení sa tejto kauzy poprel vlastnenie akéhokoľvek majetku či podielu v akejkoľvek spoločnosti zriadenej v daňových rajoch. Neskôr však pripustil, že spolu s manželkou vlastnil podiel v offshorovom trustovom fonde svojho nebohého otca. Cameron uviedol, že bol majiteľom akcií panamského trustového fondu Blairmore, ale v roku 2010, predtým ako sa stal premiérom, ich odpredal a zaplatil daň z dividend.
Kauza Panama Papers (Panamské dokumenty) je považovaná za doteraz najväčší únik tajných informácií. Objemom dát – 11,5 miliónov dokumentov a 2,6 terabytov dát z internej databázy panamskej spoločnosti Mossack Fonseca – predbehla aj aféru WikiLeaks či kauzu Edwarda Snowdena. Uniknuté dokumenty sa na verejnosť dostali prostredníctvom nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung a Medzinárodného konzorcia pre investigatívnu žurnalistiku (ICIJ).
