Ukrajina mizne z obrazoviek, to však neznamená, že sa tam nič nedeje. Zabúdame rýchlejšie, než je, ako sa hovorí, zdravé. Nevráti sa nám to teda s väčšou parádou? Napríklad práve migračnou vlnou z Ukrajiny?
Samozrejme, život na Ukrajine ide ďalej svojím tempom. Ako u nás aj tam rozvírili hladinu verejnej mienky panamské dokumenty a predovšetkým úloha, akú v nich hrá ukrajinský prezident Porošenko, ktorý medzitým odišiel na štátnu návštevu Japonska. V Donbase, nehľadiac na Minské dohody, sa naďalej ozýva streľba a každý deň sa objavuje nejaká obeť tejto prestrelky. Ukrajinská Pravda napríklad zverejnila informáciu, že separatistickí obrancovia Zajceva dostali z Krymu dvesto mín, z ktorých niektorá určite bude zase znamenať ďalší zmarený ľudský život, a ako to tak býva, asi z radov civilistov. Oznámila tiež, že o polnoci vypršala lehota na odvolanie, a tak sa stal ruský rozsudok nad Ukrajinkou Savčenkovou právoplatným a môžu začať rokovania o jej výmene za niektorých ruských zajatcov držaných na Ukrajine. Ale čo nás najviac zaujíma, či už prebiehajú podstatnejšie zmeny, to zo správ, ktoré som si mohol prečítať, nevyplýva. Ale na druhej strane v nich zatiaľ nie sú náznaky nového politického alebo sociálneho výbuchu.
Je podľa vás pravdepodobné, že by sa v lete mohla otvoriť ďalšia imigrantská trasa, teraz cez Čierne more, Ukrajinu a ďalej napríklad Bielorusko alebo Poľsko, či Slovensko do západnej Európy? Určite by to bol vítaný zdroj nelegálnych príjmov pre tunajšiu mafiu a oligarchov… Čo na to hovoríte?
Len ťažko si môžem predstaviť imigrantskú trasu cez Ukrajinu, Bielorusko a Poľsko, aj keď história poučuje, že človek nikdy nemá hovoriť nikdy. Predstavte si, čo i len teoreticky, ako by sa vlastne mohla uskutočniť? Cez Krym to je vylúčené, ten stráži Čiernomorská flotila, ktorá v podstate stráži aj prejazd do Odesy. Keby to malo byť cez Čierne more, to už je prijateľnejšie Rumunsko alebo Bulharsko. Čo by tiež utečenci robili na Ukrajine, keď mnohí tamojší ľudia sú na tom ešte horšie ako ľudia v krajinách, odkiaľ utečenci utekajú? Že by si to skúsili cez Donbas a ešte k tomu by si trochu zastrieľali? Ukrajinskí a ruskí oligarchovia ku svojim ďalším zdrojom nepotrebujú cudzích utečencov, vlastných majú dosť.
Zaskočil nás ďalší ozbrojený, nie však náhly konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Azerbajdžan má výborné vzťahy s Tureckom, je v ňom mnoho moslimov a pokukuje po EÚ. Arménsko odmietla EÚ a nadviazalo užšie vzťahy s Ruskom. Bude sa podľa vás opäť prekresľovať mapa, a to nielen v Náhornom Karabachu; a môžeme tu vidieť zákulisných hráčov – Rusko a Turecko?
Každý konflikt má zákulisných hráčov, ktorí ho mnohokrát tiež vyvolajú. Karabach je starší ako náš letopočet, vznikol 180 rokov pred ním, keď sa stal jednou z provincií Arménskeho kráľovstva. Od tých čias sa tiahnu spory a boje o jeho existenciu či príslušnosť – buď k Arménsku, alebo Azerbajdžanu. Nemá cenu ich všetky ani vypočítať, na to by náš rozhovor nestačil. Posledný ozbrojený konflikt vzbĺkol v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, ale ani potom nenastal pokoj zbraní. Teraz znovu vypukol. Akú úlohu v ňom hrá Ruská federácia a Turecko, neviem, to by som len špekuloval a to nie je môj štýl. Musíme si počkať, kým nám to odhalí niekto zodpovedný, ako to napríklad v súvislosti s Krymom urobil sám Vladimir Putin v dvojhodinovom televíznom programe na kanále Rossija 1 k ročnému výročiu pripojenia Krymu k RF, odvysielanom 15. marca 2015. Je zaujímavé, ako mnoho komentátorov – nepoznám ani jedného, ktorý by sa odvolával práve na tento program – ďalej špekuluje, ako bol vlastne Krym pripojený k Rusku, hoci to Putin povedal úplne jednoznačne – osobne riadil celú operáciu zvláštnych jednotiek vyslaných z Moskvy, ktorá Krym obsadila. Ale to je iná otázka a netýka sa Karabachu.
Česko prijalo s veľkou slávou čínskeho prezidenta. Neodsúva Česku krajina draka na nižšie priečky práve kontakt s Ruskom, aj keď tu stále sú ekonomické sankcie? Myslíte si, že Čína preskočí Rusko pri vzájomnej výmene s Českou republikou, a je vôbec strategické opúšťať Ruskú federáciu vo vidine miliardových prísľubov z Číny?
Neviem, prečo by obchod s Čínou mal byť prekážkou obchodu s Ruskom. Naopak, tieto dve mocnosti spolu veselo obchodujú, dokonca uzavreli euroázijské spoločenstvo. Obchod a politika sa niekedy prelínajú podivuhodným spôsobom.
Chcú Američania podľa vás upokojiť vypätejšie vzťahy s Ruskou federáciou? Nie je už rozhodnuté tak v Sýrii, ako aj v EÚ z hľadiska sankcií proti Rusku?
Napríklad v súčasnosti, keď sa zdajú americko-ruské vzťahy dosť napäté, uskutočňujú sa uzavreté rokovania o účasti amerických firiem na nových reprivatizáciách v Rusku, lebo súčasné vedenie začalo spochybňovať tú privatizáciu, ktorá sa konala za čias prezidentského mandátu Borisa Jeľcina. To uvádzam ako príklad toho, ako mätúce sú špekulácie tých, ktorí sú o to hlasnejší, o čo menej o probléme vedia. Čo sa týka sankcií voči Rusku, ruská strana jasne vyhlásila, že ona sama nebude žiadať o zrušenie týchto sankcií, lebo ich sama nevyhlásila. Osobne si myslím, že ruská administratíva skôr v súčasnosti očakáva, ako sa skončia americké prezidentské voľby, aby konala o zásadných otázkach vzájomných vzťahov s novozvoleným prezidentom, lebo k tomu volebné obdobie nedáva príhodnú príležitosť.
Vráťme sa ešte na Ukrajinu. Peniaze sa tam ďalej strácajú ako v čiernej diere. Nespokojný je Medzinárodný menový fond, nespokojná je Európa; a napríklad v Holandsku sa konalo referendum o asociačnej dohode medzi EÚ a Ukrajinou. Pomohol by z tejto “šlamastiky” iný ukrajinský premiér, ako je Jaceňjuk?
Podstata ukrajinského problému či presnejšie súčasnej politickej a ekonomickej krízy, nespočíva len v osobe premiéra, ale v celkovom postoji Ukrajiny k nevyhnutnosti vykonania zásadných reforiem. Vždy som tvrdil a opakujem znova, že iba finančný príspevok Ukrajine nielen nerieši, ale prehlbuje súčasnú krízu. V stave, keď štát v podstate riadia oligarchovia, bude vždy takáto pomoc prepadať do čiernej diery tieňovej ekonomiky. Krízu nevyriešia pôžičky či dary. Pokiaľ budú Ukrajinci stále len volať Slava Ukrajine!, ale oberať štát vo všetkom a hľadať spásu skôr v zahraničí než v sebe, pomery v krajine, ku ktorej ma spája aj osobný vzťah, sa nijako nezmenia.
