Komentátor Jaroslav Daniška pripomína, že turecký premiér Ahmet Davutoglu počas poslednej návštevy Jordánska poodhalil novú vojenskú stratégiu svojej krajiny v regióne. Vyhlásil totiž, že turecká bezpečnosť sa začína za hranicami Turecka, hlboko vo vnútrozemí okolitých štátov, konkrétne na línii Latakia, Aleppo, Mosul a Sulajmáníja. V Katare má preto do dvoch rokov vzniknúť významná základňa tureckej armády, pričom ďalšia by mala následne vzniknúť aj v Somálsku.
Svojím tvrdým postupom voči Kurdom a podporou Islamského štátu si pritom Turecko znepriatelilo takmer všetky okolité krajiny s výnimkou Azerbajdžanu. „Posledným príkladom novej tureckej politiky v regióne je obnovenie konfliktu v Náhornom Karabachu, kde v sobotu vojenské jednotky Azerbajdžancov napadli jednotky autonómneho Náhorného Karabachu a obnovili tým vojnu v tomto dlhodobom konflikte,“ myslí si Daniška.
Azerbajdžanci sa podľa komentátora v historickej, kultúrnej a náboženskej identite tohto územia chovali agresívnejšie ako Stalin, pričom ničili jedinečné kultúrne pamiatky spôsobom, aký poznáme z dielne Islamského štátu a Talibanu. Netreba pritom zabúdať na blízke vzťahy tureckých a azerbajdžanských vojnových veliteľov, ako aj na skutočnosť, že keď turecký prezident Recep Erdogan v polovici marca po teroristickom útoku zrušil svoju cestu do Baku, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa okamžite vybral do Ankary. „Zdá sa, že niektoré veci naozaj nezniesli odklad,“ píše Daniška.
Turecký pokus o zatiahnutie Ruska do ďalšieho konfliktu však podľa komentátora asi nateraz nevyšiel. Dôvodom je fakt, že Arméni sú v Náhornom Karabachu vďaka Rusom a Arménsku mimoriadne dobre vyzbrojení, ale tiež postoj Američanov, ktorí podržali Rusov a vyzvali na okamžité prímerie.
„Turecko sa spája s najproblémovejšími islamistickými krajinami v regióne a za obete si vyberá aj miestnych kresťanov. Napríklad Arménov v Náhornom Karabachu. Stále nástojčivejšie to kladie otázku, kto je v tomto problémovom regióne skutočne náš spojenec a komu by sme mali držať stranu,“ dodáva Daniška.
Celý článok nájdete TU.
