Exminister Draxler sa na obranu svojho rezortu a krokov, ktoré počas svojho pôsobenia v ňom urobil, obhajuje tým, že o práci rezortu informovali vraj médiá manipulatívne a úmyselne tak, aby na neho vrhli zlé svetlo. „Niekde išlo o sugesciu neexistujúceho faktu, inde o skreslenie údajov, o používanie neoverených informácií či proste redakčnú cenzúru,“ sťažuje sa exminister.
Článkom Jarmily Horákovej, ktorý v SME uverejnili 4. februára tohto roka pod titulkom „Štrajkujúcich učiteľov by do škôl mohol vrátiť súd“, potreboval denník podľa Draxlera „priložiť pod kotol, tak to skúsil aspoň takýmto provokatívnym titulkom“. V tom čase sa totiž pomaly končila protestná akcia učiteľov nespokojných so stavom slovenského školstva.
Neposlušné médiá
Exminister sa vo svojom blogu na stránkach portálu Trend sťažuje aj na to, že médiá neuverejňovali reakcie a korekcie komunikačného oddelenia rezortu školstva. „Len málo z toho sa dostalo do médií a ak, tak okrajovo. Zvyčajne bola reakcia ukrytá na konci článku s nejakým bombastickým titulkom. Mne navyše denníky odmietali od novembra vydať akýkoľvek komentár,“ sťažuje sa Draxler.
Výčitky voči médiám sa však nekončia pri denníku SME a Draxler sa obul aj do .týždňa, Denníka N a Plus 7 dní za to, že o ňom písali články, ktoré mu neboli po chuti.
Podľa Draxlera boli aj štrajkové udalosti učiteľov médiami prezentované skreslene. Exminister tvrdí, že v médiách sa objavovali rozhovory so stále rovnakou skupinkou učiteľov, ktorí boli prítomní aj na protestoch. „Svojím spôsobom to bolo bizarné, pretože to boli zvyčajne tie isté tváre ľudí, zoskupených okolo Vladimíra Crmomana. Len médiá ich podávali ako náhodných učiteľov,“ tvrdí bývalý šéf rezortu školstva.
Celý blog bývalého ministra školstva, vedy a výskumu Juraja Draxlera si môžete prečítať TU.
