Naozaj nemôže existovať rukolapnejší dôkaz, čo je základným spojivom pre vznik novej vládnej koalície, ako je schválenie pôžičky dva a pol milióna eur hneď na prvom rokovaní vlády (ešte ani neodobrenej dôverou v parlamente) pre mesto Martin, v ktorom na primátorskej stoličke sedí A. Hrnčiar, podpredseda jednej zo strán, ktorá dopomohla SMERU-SD, aby mohol pokračovať vo vládnutí. Tie peniaze sa totiž nedajú posudzovať samy osebe, tie treba vnímať jednoznačne v súvislostiach domáceho politického diania. Keď minulý rok v júli A. Hrnčiar z primátorskej pozície požiadal listom R. Fica o stretnutie, na ktorom chcel riešiť situáciu po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, že mesto Martin musí zaplatiť takmer osem a pol milióna eur súkromnej spoločnosti, ktorá získala pohľadávku týkajúcu sa kauzy okolo lyžiarskeho strediska na Martinských holiach. „Čo sa odo mňa očakáva? Že zoberiem zo štátneho rozpočtu niekoľko miliónov eur a dám to do Martina, aby si to Martin riešil?“ reagoval vtedy pred kamerou verejnoprávnej televízie premiér. „Prečo by sme my mali dávať 8,4 milióna eur mestu Martin, ktoré prehralo svoj spor?“ pýtal sa o pár dní neskôr na osobitnej tlačovke k uvedenej téme a vyzval predsedu aj podpredsedu strany Sieť, aby sa dohodli s vlastníkom pohľadávky. Ako dodal, je to kauza mesta Martin a s týmto súdnym sporom štát ani vláda SR nič nemá.
Pragmatizmus moci verzus dodržanie sľubu
„Nech si to sieťari, či ako sa volajú, vyriešia a neotravujú tým vládu,“ boli jeho ďalšie slová z vlaňajšieho leta, pričom sa R. Fico nerozpakoval zasiahnuť aj do osobnej roviny. „Ak podpredseda strany Sieť a primátor Martina Andrej Hrnčiar hovorí, že pohľadávka voči mestu Martin je amorálna a nespravodlivá, nech predseda Siete Radoslav Procházka povie Petrovi Kubíkovi, človeku, ktorému bol svedkom na svadbe, aby ju neuplatňoval. To je najjednoduchšie riešenie,“ radil líder Smeru-SD. Od R. Procházku si za to vyslúžil reakciu, že Fico tým klesol do politického a ľudského suterénu a stratil pred ním ľudský rešpekt. To všetko sa udialo v prvej polovici vlaňajšieho júla.
Prichádzajú však parlamentné voľby v marci 2016, po ich výsledkoch utajované stretnutie lídrov Siete a Smeru-SD na úrade vlády, podpis Koaličnej zmluvy, vymenovanie vlády s pokračujúcou dominanciou Smeru-SD a na prvom rokovaní kabinetu aj schválenie financií pre Martin. Prirodzene, že všetci zainteresovaní prichádzajú s tvrdeniami, že za tým všetkým sú objektívne okolnosti, ale súvislosti sú príliš priezračné, aby sa tým vlastne potvrdzoval vybudovaný systém blokovania a udeľovania výhod z moci podľa toho, kto má na tej moci podiel. A aj v súvislosti s rýchlym rozhodnutím o tejto pôžičke sa logicky dostávame k porovnaniu povolebného konania konkrétnych ľudí v Sieti, ktorí voličom sľubovali, že do vlády so Smerom-SD nepôjdu. Primátor Martina A. Hrnčiar je po nočnom utajovanom stretnutí na úrade vlády za rýchly vstup Siete do koalície so Smerom-SD, primátorka Prievidze K. Macháčková je proti, hoci si musí uvedomovať, že z pozície poslankyne mimo vládnych koaličných štruktúr dostane svoje mesto do nevýhodnej pozície. Primitívny pragmatizmus moci verzus dodržanie sľubu voličom. Väčšina Martinčanov možno svojmu primátorovi tlieska, väčšina obyvateľov Prievidze možno adresuje svojej primátorke výčitky. Ale pre charakternosť politiky urobila K. Macháčková určite viac.
Snaha zabudnúť, čo povedal volič
Do debaty, porovnávajúcej tieto dva prístupy v politike, vniesla S. Szomolányi v Denníku N, odvolávajúc sa na nemeckého sociológa M. Webera, pojem etika zodpovednosti a kvituje v tej súvislosti konanie F. Šebeja a L. Žitňanskej a do protikladu dáva etiku presvedčenia, v rámci ktorej negatívnym znamienkom označuje postoj M. Beblavého. Myslím si, že v snahe nájsť ospravedlnenie pre svojich priateľov, sa S. Szomolányi dopustila veľkého zjednodušenia a vlastne potvrdzuje argumentáciu psychiatra J. Hašta, ktorý pripomína, že ľudia v určitých životných situáciách majú neuveriteľnú schopnosť sebaklamu a siahajú k obranným mechanizmom. „Napríklad racionalizáciu môže použiť človek, ktorý v túžbe po moci ide do spolupráce s niekým zlým. Aby si tento krok obhájil pred sebou alebo ostatnými, vykonštruuje si určité ospravedlnenia,“ zdôrazňuje odborník.
M. Weber totiž vo svojej prednáške Politika ako povolanie v roku 1919 jednak pripomína, že sa etická rovina presvedčenia aj zodpovednosti nemôže oddeliť od morálky, nedáva tie dva typy etických postojov do protikladu a nemyslí si, že etika presvedčenia by bola totožná s nezodpovednosťou. S. Szomolányi tiež necháva bokom ďalšiu Weberovu tézu, ktorý „politiku charakterizuje ako umenie dosiahnuť nemožné“, keď pri zhodnotení vyjednávacej pozície v koaličných rozhovoroch sa stavia na stranu Bugárovej argumentácie, že mohol vyskakovať iba do výšky 6,7 %, ktoré Most-Híd získal vo voľbách. Pritom, ako som to už zdôraznil minule, pre ľudí znalých koaličných rokovaní je jasné, že percentuálny zisk sa pri rokovacom stole nevníma ako čisté matematické číslo, ale odvíja sa aj od toho, či sa práve týmto číslom získava potrebná koaličná väčšina v parlamente na podporu vlády. Napokon, tento aspekt pri politickom vyjednávaní potvrdzuje aj P. Zajac, ktorý sa v slovenskej politike pohybuje 25 rokov. „Veta, že nemôžem urobiť viac, ako je nejakých x percent, je falošná. V prípade, ak chcem niečo urobiť, iba ak sa ide cez nejaký ten vlastný podiel na moci a teda musí sa ísť veľmi tvrdo,“ zdôraznil k postupu lídra Most-Híd. Akoby všetci tí, čo pretláčajú argumenty za každú cenu nájsť plus pre novovytvorenú koaličnú štvorku a spôsob, akým sa zrodila, úplne zabudli, čo vo volebný deň 5. marca povedal volič. Za uplynulé roky správaním sa politických strán totiž vnímal vytváranie postupnej korózie systému, ľubovôľu politikov, nezákonnosť.
Radičovej to naháňa strach
A volič odmietol doterajší spôsob vládnutia a po týždni od svojho rozhodnutia s úžasom sledoval, ako sa rodí koalícia, v ktorej tri zo štyroch strán Smer-SD, Most-Híd a Sieť v podstate u voliča prehrali, Smer-SD zaznamenal katastrofálny pokles o 16 percent a práve k pokračovaniu väčšinovej vlády Smeru-SD dopomohli svojimi rozhodnutiami B. Bugár, R. Procházka, A. Hrnčiar, ale nepochybne aj F. Šebej a L. Žitňanská. Podivne uplatnenú etiku zodpovednosti označila za prešľap týždňa iná sociologička I. Radičová. „Etikou zodpovednosti, odtrhnutej od etiky hodnôt, sa začali zdôvodňovať sporné, nebezpečné a čisto mocenské politické rozhodnutia, samozrejme, ´v mene republiky´. Keďže spoločnosť a jej poznanie sa vyvíja, práve vďaka historickej skúsenosti sa takéto oddeľovanie považuje za neprijateľné. Zdôvodňovať politické rozhodnutie len etikou zodpovednosti v mene republiky mi naháňa strach,“ konštatovala expremiérka v Denníku N. Aspekt základného rozhodnutia voliča Most-Híd a Sieť konaním väčšiny vôbec nereflektovali. Bolo veľmi smutné sledovať tie tlačové konferencie počas rokovaní o vzniku koalície, keď pred novinárov predstúpila štvorica lídrov, referoval však len predseda Smeru-SD, ďalší traja mlčanlivo asistovali a po monológu R. Fica sa bez umožnenia novinárskych otázok otočili a zmizli za dverami, ktoré oddeľujú Červený a Zelený salónik na úrade vlády.
Nedodržanie slova – macchiavellizmus v praxi
Sociologička S. Szomolányi sa pri obhajobe konania politikov, ktorí tak rýchlo vstúpili do koalície s predtým odmietaným SMER-SD (predseda poslaneckého klubu Most-Híd má napríklad ešte stále na svojej predvolebnej webovej stránke slová o šanci skoncovať s vládou spomínanej strany), vracia o 250 rokov dozadu, keď v čase Americkej revolúcie v roku 1776 vysvetľoval britský filozof E. Burke chápanie poslanca ako zmocnenca povereného zastupovať skutočné záujmy svojich voličov na základe informovaného úsudku, aj keď tým stratí oporu vo verejnej mienke, takto: „Váš zástupca je vám povinný nielen svoju prácu, ale aj svoj úsudok; spreneverí sa však svojmu poslaniu, ak svoj úsudok obetuje vašej mienke.“
Domnievam sa, že ak politici v závetrí B. Bugára a R. Procházku získali pri rokovaní s R. Ficom nejaké informácie, ktoré ich viedli k tomu, aby vstúpili do koaličnej vlády so stranou, ktorú chceli pôvodne dostať mimo vlády, tak nemali pred svojimi voličmi mlčať. Treba jednoznačne konštatovať, že voliči sledovali v podstate také konanie zvolených zástupcov, ako ho popísal ešte o 250 rokov skôr ako E. Burke taliansky politický historik G. Macchiavelli vo svojom Vladárovi. Kapitolu 18, v ktorej rozoberá dodržanie slova vladárom, začína slovami: „Je hodné chvály, keď vladár drží dané slovo a žije v úprimnosti a nie v úskokoch.“ Ďalšia časť kapitoly je však už popisom konania, aké poznáme zo slovenského modelu uplatňovania moci. Mnohí panovníci si s plnením slova nelámali hlavu. Vladár musí poznať dva druhy boja a síce boj pomocou zákonov, ktorý je vlastný ľuďom a boj so silou, ktorý je vlastný zvieratám. Musí mať vlastnosti líšky aj leva, líška totiž vie spoznať pasce a lev je schopný vyľakať vlkov. Vladár si vždy musí nájsť dôvody na ospravedlnenie svojho nesprávneho konania a musí sa tváriť, že má všetky dobré vlastnosti. Toľko návrat o pol tisícročia dozadu.
Prvé dni koalície podporujú nedôveru
Ak sa však budeme neustále uspokojovať s týmto typom spravovania štátu, tak to len zvýši podporu riešeniam, ktoré sú odklonom od liberálnej demokracie. Najhoršou správou je, že slovenskí politici neurobili ani minimálny krok v snahe ukázať, že politika môže mať aj svetlejšie pokračovanie. Naopak, spôsobom vytvorenia koalície len potvrdili, že im najviac vyhovuje pokračovanie oligarchicko-politickej pavučiny. A prvé dni koaličného fungovania len napomáhajú zvyšujúcu sa nedôveru. To nie je len rýchle schválenie pôžičky Martinu. Sú to aj okolnosti okolo podpisu zmluvy pre informačný systém na správu elektronických preukazov poistencov za 17,8 milióna eur, ktorú nastupujúci minister T. Drucker síce zrušil a o miesto prišiel aj riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií I. Serváček, ale otázniky o pokračujúcom systéme v zákulisí zdravotníctva, prirodzene, zostali.
Zaujímavé bude tiež sledovať, ako si bude počínať v rezorte dopravy s Počiatkovým pozostatkom týkajúcim sa obchvatu Bratislavy nominant Siete, energetik R. Brecely. Značnú dávku nejasnosti do procesu totiž vniesol postup smeráckeho ministra J. Počiatka, ktorý síce pár týždňov pred voľbami si dal vládou odobriť víťaza súťaže na realizáciu projektu, konzorcium na čele so španielskou firmou Cintra, samotnú zmluvu však už nepodpísal. Nový minister už dal pokyn na vytvorenie špeciálneho tímu, od ktorého čaká stanovisko k navrhovanému projektu, ale medzi odborníkov sa nedostal J. Kovalčík z INEKO, ktorého analýzy pred voľbami Sieť často využívala na kritiku postupu rezortu pri voľbe riešenia prostredníctvom PPP projektu.
Koaličná zmluva nemôže byť iba „niečo medzi nami“
Nejasnosti pretrvávajú aj okolo vyplatenej sumy 158-tisíc eur agentúre Evka za podujatie, na ktorom sa prezentovalo logo slovenského predsedníctva v Európskej únii. Ministerstvo zahraničných vecí odmieta konkretizovať jednotlivé položky, ktoré uvedená suma zahŕňa. Pritom k uvedenej sume treba prirátať náklady na občerstvenie, ktoré si rezort zabezpečoval vo vlastnej réžii, za prenájom priestorov historickej budovy SND a za využitie odborného personálu divadla. Celkom teda ide o 200-tisíc eur, pričom samotné logo stálo iba päťtisíc. Odborníci v tejto súvislosti pripomínajú, že ak ministerstvo zahraničných vecí nezverejní, na čo konkrétne sa peniaze minuli, tak vo verejnosti môže prirodzene vzniknúť dojem, že sa prostriedky minuli aj inak, ako určovala zmluva.
A hoci sa samotné prezentačné podujatie uskutočnilo ešte počas jednofarebnej vlády Smeru-SD, 158-tisíc eur vyplatilo ministerstvo agentúre podľa denníka SME 27. marca, čo je z pohľadu možnej realizácie platby podivný deň, keďže išlo o Veľkonočnú nedeľu. Každopádne to však už bolo po podpise Koaličnej zmluvy a vymenovaní vlády, teda zodpovednosť za dianie už preberajú aj koaliční partneri. A napokon ani utajovanie koaličnej zmluvy nedodáva optimizmus v zmenu spôsobu vládnutia. Na novinársku otázku, prečo koaličná štvorka nie je ochotná zverejniť dokument, tak účastník koaličných rokovaní a nový minister životného prostredia L. Solymos za Most-Híd to odôvodnil slovami, „lebo je to zmluva medzi štyrmi stranami, to znamená, je to medzi nami“. Podpredseda Smeru-SD a pokračujúci minister kultúry M. Maďarič zasa reagoval protiotázkou: „Prečo by mala byť zverejnená?“ Ak však táto zmluva upravuje vzťahy medzi politickými subjektami, ktoré tvoria vládu, verejnosť by mala vedieť, čo všetko bude vplývať na výkon moci. V tomto prípade naozaj nemôže platiť, že “je to medzi nami”, lebo to už nie je o demokracii, ale úplne jasné potvrdenie partokracie.
Vláda jednej strany sa zmenila iba na väčšinu jednej strany
A k dôvere v politiku nepomôžu ani najnovšie zverejnené informácie niektorými svetovými médiami z databázy panamskej právnickej firmy Mossack Fonseca, ktorá spravuje 214-tisíc spoločností v daňových rajoch. Konštatuje sa v nich, ako firma pomáhala svojim klientom utajovať bankové účty a využívať ich na pranie špinavých peňazí alebo daňové úniky.
Fakt, že si podnikatelia a politici posielajú peniaze do firiem s nejasnou štruktúrou vlastníctva v daňových rajoch, prekvapí málokoho. Podľa českého centra investigatívnej žurnalistiky, ktoré participovalo na práci širokého novinárskeho tímu, sa v zozname nachádza aj 283 Čechov, ktorí držia akcie jednej alebo viacerých schránkových firiem, riadených spoločnosťou Mossack Fonseca. V čase písania tohto textu nemal ešte autor informácie o tom, koľko mien zo Slovenska sa objaví, téma tohto typu firiem a peňazí, uliatych do daňových rajov, je však u nás doma veľmi aktuálna. Napokon, v súvislosti s kauzou Váhostavu, bol aj Smer-SD nútený prísť s novelou príslušnej legislatívy, odborníci však tvrdia, že úprava je nedostatočná.
Postup novej koalície, pokiaľ sa týka pôsobenia schránkových firiem s utajenými vlastníkmi, bude jedným z kritérií pri posudzovaní schopnosti zmeny charakteru vládnutia. Aj v kontexte všetkých uvádzaných skutočností nie je dôvod, aby nová vláda dostala pre posúdenie jej činnosti klasických 100 dní pokoja. Napriek tomu, že ju tvoria štyri subjekty, z vlády jednej strany sa v podstate zmenila iba na väčšinovú vládu tej istej strany. Pre pamätníkov dní Novembra 1989 by to mohlo byť aj také déjà vu. Vtedy komunisti po prvých rokovaniach s predstaviteľmi Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu prišli s návrhom kabinetu, v ktorom z dvadsiatich členov zostalo 15 komunistov. Vo verejnosti to vyvolalo búrlivé protesty, lebo ľudia na námestiach to považovali za podvod. Na pražskom Strahove protestovalo milión ľudí, na bratislavskom Námestí SNP sa stretlo stotisíc protestujúcich občanov.
Tentoraz postup politikov Most-Híd a Siete vyvolal protest tritisíc ľudí, ktorí v Bratislave volali: Chceme vládu, nie zradu! Intelektuálna elita, ktorá volá po sto dňoch pre novú vládu, by si mala uvedomiť, že tá svojím zložením nereflektovala protikorupčné nálady voličov a nomináciou persón na ministerstvá školstva a zdravotníctva v podstate dala facku protestujúcim učiteľom a zdravotným sestrám. Pri tej objavujúcej sa požiadavke si treba navyše uvedomiť, že presne po uplynutí sto dní sa začína polročné obdobie nášho predsedníctva, kde budú všetci ako jedným hlasom volať, že v mene republiky, v mene Slovenska, treba opätovne nechať vládu v režime pokoja a nevyťahovať domáce problémy. Veď tých za hranicami bude akurát dosť. To však nie je dobrý postoj. Konanie tejto vlády si treba podrobne všímať od prvých dní a aj počas predsedníctva. Okolnosti jej vzniku totiž nastolili viac otázok, ako dali odpovedí.
