Na úvod Zdeněk Kudrna povedal, že ekonómovia spravidla predpokladajú, že ak je niečo logické a odôvodniteľné, nastane to. Ak je teda eurozónu potrebné reformovať, stačí sa dohodnúť na postupe a realizovať ho. Realita ale obvykle býva zložitejšia, lebo do nej patrí množstvo politických vplyvov a konfliktných záujmov medzi členskými krajinami. A na to sa potom zameral v následnej prezentácii. Súčasný stav eurozóny sa dá podľa Zdeňka Kučeru charakterizovať tak, že má nekomplexnú architektúru, euro je ale na rozdiel od situácie zpred troch – štyroch rokov stabilné a debatuje sa teda o tom, ako architektúru reformovať.
„Všetci si uvedomujú, že euro je fragilné, kým sa neskompletuje balík ďalších únií, či už je to únia ekonomická, banková, fiškálna, alebo politická. Otázkou je, čo sa vlastne v Európskej únii teraz uskutočňuje a ako sa dajú vydedukovať možné scenáre. Hra o budúcnosť eura je hrou medzi dlžníkmi a veriteľmi, teda členskými štátmi, ktoré predovšetkým dlhujú, a tými, ktoré sú v rámci európskeho alebo globálneho systému predovšetkým veriteľmi,“ popísal situáciu ekonóm Kudrna. K veriteľským štátom patrí, samozrejme, Nemecko, Holandsko, Fínsko alebo Rakúsko, medzi dlžníkmi sú na prvých miestach Grécko, Španielsko a Taliansko. Podľa Zdeňka Kučeru hra medzi týmito krajinami sa pritom koná v prostredí vysokej neistoty, keď aj malé prekvapenie môže mať ďalekosiahle následky.
Eurozónu asi čaká pomalá reforma „salámovou metódou“
Pre vývoj situácie v uvedených podmienkach potom Zdeněk Kudrna narysoval niekoľko možných scenárov. „Prvým je to, čo poznáme už ôsmy rok od počiatkov krízy; hovorí sa tomu mudding through, čo by sa dalo preložiť ako prežúvanie alebo salámová metóda. Znamená to, že sa eurozóna reformuje štýlom dva kroky vpred, krok späť, teda ide o minimalistické realizovanie reforiem. Kumulatívny efekt týchto reforiem môže viesť k stabilizácii, aj keď to bude trvať asi dlho. Je to celkom osvedčená metóda, ako riešiť situácie, kde je veľká miera neistoty,“ vysvetlil Zdeněk Kudrna.
Druhý scenár nastane v situácii, keď južné štáty odmietnu participovať na týchto pomalých metódach reforiem, v rámci ktorých sa vlastne nakupuje čas tým, že ich vlády musia strpieť reformy spočívajúce v rozpočtových škrtoch a severné štáty im pomáhajú za pomerne tvrdých podmienok. „Je tu veľa rizík, ktoré nikto nevie uchopiť a sú politické, ale aj právne. Druhý scenár hovorí, že postupné zlepšovanie eurozóny môže byť veľmi rýchlo nahradené presunom do extrému, keď bude hroziť rozpad, ak voliči južných štátov odmietnu pokračovanie rozpočtových škrtov,“ uviedol Zdeněk Kudrna.
Zavrhnúť „salámovú metódu“ reforiem ale môžu aj voliči na severe eurozóny, pokiaľ odmietnu juhu ďalšiu pomoc. Zároveň ale v optimistickejšom variante veriteľské krajiny môžu pomôcť naštartovať za určitých podmienok ekonomický rast na juhu. To si vyžaduje makroekonomickú expanziu spočívajúcu v znížení daní, ale mohlo by to byť aj rozhodnutie, keď voliči na severe budú akceptovať dlhodobejšie reformy. Mohlo by napríklad dôjsť k dohode o fiškálnych zárukách za bankovú úniu, k dohode o spoločnej ochrane vkladov v bankovej únii. Tento scenár je však blokovaný politickou neochotou severu podieľať sa na makroekonomickej expanzii a delení si rizika vo fiškálnej únii.
Všetko môžu zmeniť „čierne labute“
Táto logická debata je podľa ekonóma Kučeru v zajatí náhod a neznámych, sú faktory, ktoré do toho môžu zasiahnuť a zmeniť logiku „salámovej metódy“ reforiem eurozóny, a to buď ako tzv. čierne labute a prispieť k rozpadu eurozóny, ale aj naopak podporiť ochotu krajín eurozóny k dohode. „Čierne labute sú udalosti s nízkou pravdepodobnosťou, ale so zásadným dosahom. Môže ísť o drobnosť, napríklad o to, že sa nepodarí odkomunikovať jednu z krízových otázok Grécka pri rokovaní o jeho dlhu. Finančné trhy potom spanikujú a už potom nemusí byť možné rozpad eurozóny zastaviť. Nie je to príliš pravdepodobné, ale nemožno to vylúčiť,“ povedal Zdeněk Kudrna.
Ekonómovia, ktorí sa snažia popísať tieto čierne scenáre, hovoria aj o tom, že možno nastáva obdobie dlhodobej stagnácie a Európa skončí podobne ako Japonsko, kde je už dvadsaťpäť rokov recesia alebo stagnácia, a potom bude hlavným problémom zaplatiť minulé dlhy. „Na zoznam čiernych labutí možno pripísať aj Brexit, aj keď si myslíme, že tam by nemalo dôjsť k prekvapeniu a je tu rámec pre vyjednávanie medzi EÚ a Britániou. Aj tu ale môže zapôsobiť prvok neistoty a môže dôjsť k niečomu nečakanému,“ opísal Zdeněk Kudrna, podľa ktorého ďalšie prvky neistoty EÚ spočívajú v tom, že je tu niekoľko štátov, ktoré sa môžu rozpadnúť – napr. Španielsko, Holandsko alebo Británia, a to môže priniesť iskru, ktorá nasmeruje krehkú situáciu eurozóny k rozpadu.
Možno príde rad aj na „biele labute“
Na druhej strane podľa Zdeňka Kučeru existujú aj „biele labute“, teda udalosti s veľmi nízkou pravdepodobnosťou, ktoré ale môžu mať pozitívne transformačné účinky. Môže to byť globálny ekonomický rast alebo naštartovanie rastu v USA. „Dá sa uvažovať aj o tom, že mnoho uskutočňujúcich sa kríz a to, že Európska únia a eurozóna sú pod tlakom, môže byť zárodkom pozitívneho vývoja. Môžu sa napríklad objaviť nádejné prvky, ktoré podporia solidaritu v rámci Európskej únie. EÚ v minulosti často pomáhal tlak studenej vojny a štáty v západnej Európe sa pod ním ľahšie dohodli. V súčasnosti krízy môžu pôsobiť podobne. Príkladom môže byť to, že sever odpustí Grécku dlhy, ak Gréci pomôžu s riešením migračnej krízy,“ uviedol Zdeněk Kudrna. V závere svojej prezentácie konštatoval, že debaty o reformách sú v zajatí politických vplyvov, ktoré sa predpovedajú ešte horšie ako makroekonomické predikcie.
Do debaty sa zapojil aj Peter Bližkovský z generálneho sekretariátu Rady Európskej únie, ktorý sa priklonil k pravdepodobnosti úspechu „salámovej metódy“ a žiadne z uvedených veľkých rizík podľa neho nie je také blízke, aby bolo pravdepodobné. Manažment krízy eura navyše splnil svoju úlohu – eurozóna prežila a nikto nechce vystúpiť, a nie je asi čas ani na nejakú veľkú reformu. S tým súhlasil aj Zdeněk Čech, hlavný ekonóm Zastúpenia Delegácie Európskej komisie v Českej republike, ktorý konštatoval, že pod tlakom sa rozhoduje rýchlejšie a ľahšie, problém ale vidí v stagnácii, pretože Európa má veľkú dlhovú záťaž, okolo 90 % HDP. Podľa Petra Bližkovského je z rizík najvážnejší Brexit, a keby mal nejaký z čiernych scenárov prísť, riešením bude improvizácia, lebo inštitúcie nepripravujú negatívne scenáre.
autor: David Daniel
