Film Sýrska lovestory švédskeho režiséra Seana McAllistera ukazuje príbeh manželskej dvojice sýrskych občianskych aktivistov, ktorí sa po väznení a úteku do Libanonu presídlili do Francúzska. Assem Atassi, ktorý v Českej republike žije osemnásť rokov, v úvode debaty povedal, že mu film pripomenul jeho vlastnú situáciu, keď odchádzal zo svojej krajiny, a pritom tam zanechával celý svoj doterajší život bez nádeje na návrat. Podľa Šimona Pánka bola Sýria prekvitajúca krajina, a keby tam bola viac uvoľnená diktatúra a dostal šancu dialóg, nemuselo dôjsť k občianskej vojne a krajina nemusela byť v stave, v akom sa nachádza dnes. Celá časť jednej sýrskej generácie čakala od roku 2002 od Baššára Asada ako od vzdelaného človeka, že začne Sýriu otvárať, bohužiaľ, sa to ale nestalo. Revolúcia bola najskôr pokojná, trvalo mesiace zatýkania a bitia zo strany štátnej moci, než došlo k ozbrojenému konfliktu.
„Báli sme sa, že s ruskou podporou začne postupovať na sever intenzívne Asadov front”
Diskusia pokračovala otázkou pre Šimona Pánka na aktivity Človeka v tiesni v Sýrii. „Veľkú väčšinu pomoci tvoria základné potraviny a hygienické potreby pre vybrané rodiny. Typickou rodinou je pritom žena s niekoľkými deťmi a jej muž už buď nežije, alebo niekde bojuje. Základný výber príjemcov robia miestne výbory a časť pomoci ide materiálne. Nakupujeme v Turecku aj inde a to potom vozíme cez hranicu do Sýrie. Pomerne veľká časť má ale formu potravinových lístkov, v severnej Sýrii máme asi stovku obchodníkov, ktorí tieto lístky akceptujú a my im ich potom ex post preplácame,” povedal o pomoci v severnej časti Sýrie Šimon Pánek. V oblasti, ktorej sa táto pomoc týka, žijú štyri milióny ľudí, z nich zhruba dvestotisícom je určená pomoc Človeka v tiesni. Podľa Pánka ide o klasickú humanitárnu operáciu, ktorá s výnimkou spomínanej pomoci drží v chode asi tridsať malých škôl, kde zaisťuje platy učiteľov. Pomáha tiež zaisťovať niektoré komunálne služby. Systém potravinových lístkov je podľa Šimona Panka výhodný, lebo pomáha udržiavať v prevádzke obchody a miestnu ekonomiku, odľahčuje prevoz potravín a pod. „Všeobecne je to moderný trend humanitárnej pomoci – nenakupovať, nebaliť a neprevážať, ale dať ľuďom systém, ktorý nepodrýva miestnu ekonomiku a ponúka ľuďom aj istú možnosť vybrať si, čo potrebujú. Hrá to úlohu aj psychologicky,” povedal Pánek, ktorý uviedol, že tak možno postupovať, len pokiaľ sa ľudia nedajú do pohybu. „Báli sme sa, že s ruskou podporou začne postupovať na sever intenzívne Asadov front, to sa zatiaľ nestalo. Keby k tomu došlo, vznikol by strašný pretlak a mohlo by dôjsť k vytlačeniu až milióna ľudí do Turecka. Zatiaľ ale tento systém držať môžeme,” povedal Šimon Pánek.
Ruská vízia má vraj podporu USA
V ďalšej časti debaty sa hovorilo o možnom ďalšom vývoji v Sýrii. Podľa Assema Atassiho súčasná situácia vyzerá tak, že Rusko dostalo určitý mandát, aby problém riešilo podľa seba a svojím spôsobom stanovilo hranice medzi znepriatelenými stranami a vynútilo si súčasné prímerie. „Rusi v súčasnosti fixujú hranice a snažia sa získať strategické územie aj pre kurdskú stranu a sami už hovorili, že by bolo možné krajine vnútiť určitú formu federácie. Hrajú na Asadovu kartu a budú ju čo najdlhšie držať. Jediný ústupok bude, že potom Asad odíde, ale zostanú zachované súčasné bezpečnostné zložky a armáda. To ale podľa mňa nemôže fungovať, lebo škody v Sýrii spôsobili práve tieto sily, a keď zostanú pri moci, k žiadnej zmene v Sýrii nedôjde,” povedal Assem Atassi. Ruská vízia ale má v súčasnosti podľa Atassiho aj podporu USA. Čo si presne Američania dohodli s Ruskom, sa podľa Šimona Pánka dá ťažko odhadnúť a dohoda môže zahŕňať aj Ukrajinu alebo sankcie, a môže ísť aj o vyhrážky Asadovým postupom na sever a hrozbou ďalšej vlny utečencov do Európy. V Sýrii sa tak dnes riešia zásadné geopolitické otázky Európy, Stredného východu a Ruska, a ide o vojnu rôznych mocností, ktoré do nej premietajú svoje strategické záujmy. Podľa niektorých analytikov ruský angažmán v Sýrii mal cieľ odvrátiť pozornosť od Putinovho neúspechu na Ukrajine. „Putin pravdepodobne chcel získať ďaleko väčšiu časť východnej a južnej Ukrajiny. Pokus odtrhnúť túto časť krajiny nevyšiel a zostali tam len dve malé enklávy, ktoré sú navyše oddelené. Aj to mohlo hrať úlohu v rozhodovaní, či Putin vstúpi do sýrskej vojny,” povedal Šimon Pánek.
Opozícia je absolútne roztrieštená
Potom padla otázka, či je nádej na zmenu, kým je prezident Asad pri moci. Podľa Atassiho je Asad príčinou celého problému, a keby sa na začiatku protestov aspoň formálne pokúsil reformovať režim alebo včas odstúpil, nádej by bola, lebo by sa ukázalo, že režim je schopný robiť ústupky a ľudia v Sýrii by mali nádej na zmeny. „Samotný odchod Asada problémy teraz nevyrieši, ale mohol by to byť prvý krok správnym smerom. Je tiež pravda, že žiadna zo strán v Sýrii by tých päť rokov bojov bez podpory zo strany lokálnych a svetových veľmocí nezvládla. Dnes, bohužiaľ, ide skôr o riešenie, na ktorom sa nemajú ani tak dohodnúť Sýrčania, ale veľmoci, ktoré podporujú jednotlivé strany konfliktu,” vysvetlil Assem Atassi, ktorý tiež povedal, že keď sa hovorí o rokovaniach v Sýrii, je to len naoko a skutočné dohody sa robia niekde inde.
Na otázku, či sú protivládne sily v Sýrii skutočne také nejednotné, ako sa v spravodajstve hovorí, Šimon Pánek odpovedal, že sýrska opozícia je absolútne roztrieštená. „Okrem Kurdov, ktorí držia pri sebe a ktorí sa teraz viac a viac prikláňajú k Asadovi, lebo tam vidia riešenia a spojencov proti Islamskému štátu, je podľa niektorých odhadov opozícia rozdelená na 470 skupín si skupiniek. To bude obrovský problém, nech už bude dohoda akákoľvek, lebo demilitarizácia tých ľudí a začlenenie do normálneho života bude veľmi ťažké,” povedal Šimon Pánek, podľa ktorého budú nespokojní radikáli prechádzať aj na stranu extrémistov, ako je Islamský štát alebo skupina an-Nusrá. „Atomizácia opozície je výsledkom toho, že vojna trvá strašne dlho a opozícia prestala postupovať. Za flagrantný dôkaz toho, akú negatívnu rolu v niektorých chvíľach Rusko a Čína hrajú, považujem to, že pri návrhoch v Bezpečnostnej rade OSN, aby nad Sýriou zriadili bezletovú zónu, ktorá by tým zabránila bombardovaniu civilných cieľov, tieto krajiny návrh vetovali,” uviedol Šimon Pánek.
Autor: David Daniel
