Na nedávnej videokonferencii, ktorú uverejnil portál The Intercept, Snowden uviedol, že teroristickým útokom v Bruseli sa dalo predísť tradičnými metódami, bez použitia masového sledovania komunikácie na internete. Snowden svoje tvrdenie spojil s kritikou západných štátov, ktoré obvinil z toho, že rozbiehajú stále väčšie vládne projekty na sledovanie svojich občanov.
V prípade atentátov, ktoré v polovici marca otriasli Bruselom, sa podľa Snowdena dalo útokom jednoducho predísť, keďže turecké tajné služby v tomto prípade vopred varovali Belgičanov, že jeden z mužov je zapojený do teroristických aktivít. Práve on bol jedným zo samovražedných atentátnikov, ktorí zabíjali na bruselskom letisku Zaventem a na stanici metra v blízkosti európskych inštitúcií. Ešte pred útokmi varovali Belgičanov pred možnými atentátmi aj agenti americkej FBI.
História sa opakuje
Podľa toho, čo tvrdí Edward Snowden, to nie je ani zďaleka prvý prípad teroristického útoku, ktorému sa dalo predísť vďaka informáciám získaným od zahraničných tajných služieb. V tomto prípade spomína Snowden útok na maratón v Bostone, kde po domácky vyrobenými bombami zaútočili bratia Carnajevovci.
VIDEO Útok na bostonský maratón
Zdroj: YouTube/ GlobalLeaks News
Obaja útočníci boli pritom ruským bezpečnostným zložkám dobre známi, lebo pochádzali z Čečenska zmietaného etnickým napätím. Ruské tajné služby podľa Snowdena upozornili amerických kolegov minimálne na jedného z dvojice bratov Carnajevovcov ako na potenciálnu hrozbu pre bezpečnosť. Tajné služby Spojených štátov však napriek varovaniam ruskej strany neurobili nič, aby zabránili útoku na bostonský maratón, ktorý pripravil o život troch ľudí a zranil vyše 250 ďalších.
Nepríjemné zistenie
Jediný deň po útokoch v Bruseli prišiel turecký prezident s bombastickým vyhlásením, že samovražedný atentátnik Ibrahim El Bakraoui a jeho ďalší spolupracovník boli vlani v júni deportovaní z Turecka. Oboch mužov totiž zatkla turecká pohraničná stráž pri pokuse o nelegálne prekročenie hraníc so Sýriou.
V tom čase padli do rúk spolu štyria muži a dvaja z nich boli občanmi Turecka, ktorí zostávajú stále vo väzbe v rámci tureckého boja proti militantom z takzvaného Islamského štátu. Zvyšných dvoch však deportovali do Holandska, kde ich prepustili na slobodu. Jedným z týchto mužov bol aj Ibrahim El Bakraoui.
Aj belgický minister vnútra Jan Jambon priznal, že jeho krajina urobila chybu, keď nebrala do úvahy varovania Turecka, že Bakraoui je zahraničný militant. Po krvavých udalostiach v Bruseli, ktoré pripravili o život 35 ľudí a zranili takmer 300 ďalších, však minister obvinil zo zlyhania políciu a jednotlivcov. „Niekto v policajnom zbore bol nedbalý a neaktívny v prípade, ktorý mohol odhaliť terorizmus. Netreba na to expertov na terorizmus, aby sme si uvedomili, že (Bakraoui) bol bojovníkom zo zahraničia,“ hodil vinu na zlyhanie jednotlivca belgický minister.
- Reklama -
