Takto funguje naše školstvo. Prečítajte si o šokujúcich pomeroch. Prezradil ich dnes už bývalý vysokoškolský pedagóg

0
Univerzita Komenského (UK) v Bratislave na Šafárikovom námestí (Autor: SITA)

Po ukončení vysokoškolského štúdia ste celé roky prednášali na vysokej škole a zároveň absolvovali doktorandské štúdium. Zverejníte, aký bol váš nástupný plat?

Nemám s tým problém, lebo na platy vysokoškolských učiteľov sú tabuľky, ktoré sú zverejnené na internete. Bolo to zhruba 550 EUR v čistom.

Môže vo veľkomeste mladý človek z týchto peňazí vyžiť?

Môže (smiech)… Keď sedíte iba doma a hlúpnete pri reality show a balaste, čo servíruje televízia, študujete akciové letáky hypermarketov a má sa o vás kto postarať, tak určite. Akonáhle uvažujete o spoločensky aktívnom živote alebo samostatnom bývaní v zmysle podnájom alebo úver, tak vám takýto príjem v našom hlavnom meste stačiť nebude. Nehovoriac o tom, že v budúcnosti ašpirujete na post živiteľa rodiny.

Popri pedagogickej činnosti ste si museli nájsť aj druhú prácu. Pomohla vám finančne?

Áno; prakticky som žil z toho, čo som zarobil mimo školy. Medzi kolegami to ale bolo verejné tajomstvo, že ten a ten robí preklady alebo posudky, chodí tlmočiť alebo po víkendoch doučuje na prijímačky.

Spravidla ste ju vykonávali cez víkendy a sviatky… Nebolo to náročné?

Bolo to náročné, ale vedel som, za koľko robím a dostal som slušne zaplatené. Môj druhý zamestnávateľ bol so mnou spokojný a bol som nadštandardne odmeňovaný. Išlo to na úkor voľného času, ale ako vysokoškolský pedagóg som mal nárok na 45 dní dovolenky, takže nepadal som od úmoru… Veda nie je zamestnanie, ale povolanie a pri takejto práci si zvyknete na to, že 7,5-hodinový pracovný čas vám nestačí. Musíte veľa samostatne študovať a to sú nekonečné hodiny, ktoré žiaden turniket alebo dochádzkový systém nezmeria… Spomínam si na plamennú diskusiu vo vedení fakulty, keď sa vtedajší dekan chystal zaviesť turnikety a elektronický dochádzkový systém. Na základe argumentov diskutujúcich a už parafrázovaných  k tomu, samozrejme, nikdy nedošlo… Máte akademickú slobodu a to, že strávite x hodín doma čítaním napr. diplomovej práce, je síce ekonomicky nekvantifikovateľný výkon, ale je to vo vašom vlastnom záujme, lebo tá práca je aj vaša vizitka… 

Dokedy je v ľudských možnostiach absolvovať tento náročný proces? Práca sedem dní v týždni bez nároku na oddych je predsa neúnosne vyčerpávajúca…

Bolo mi jasné, že donekonečna sa takto žiť nedá, ale poznám veľa (nielen) učiteľov, ktorí takto fungujú dlhé roky. Učiteľky na stredných školách bežne začínajú doma po práci alebo počas víkendov druhé šichty a doučujú/predkladajú… Stretol som sa aj s tým, že technickí pracovníci si privyrábali aj brigádou v hypermarketoch. Je to stále iba o tom, akú “riskmanažment” analýzu si urobíte a ako zvážite pomer risk-benefit.

Počas rokov pôsobenia na vysokej škole, kde ste viedli semináre, vám zvýšili plat?

Ak myslíte tú časť môjho pôsobenia na fakulte, keď som to robil počas interného doktorandského štúdia, tak nie. Na pedagogickom mieste som to už mal potom v pracovnej náplni a to nepredstavovalo nárok na nejaké mimoriadne platové hodnotenie. Bola to jednoducho moja práca a dostával som smiešne osobné ohodnotenie.

Následne ste úspešne absolvovali doktorandské štúdium, dizertačnú skúšku a obhájili vedeckú prácu, čím ste získali titul PhD. Zmenilo sa na fakulte niečo?

Na fakulte určite nie (smiech)… Iba môj školiteľ bol so mnou asi prvýkrát spokojný a netajil to. Neskôr som síce čakal, že sa z kuloárov dozviem niečo iné, ale v tomto prípade to zrejme myslel úprimne…

Podľa našich informácií vám dokonca vedenie fakulty navrhlo plat znížiť… Je to pravda?

Ako sa to vezme… Expresis verbis nie. Lámali sa mi akurát roky praxe a museli ma preradiť do vyššej platovej triedy, čo predstavuje zhruba 50 eur hrubého. Tarifnú triedu za PhD. mi ale zvýšili až o dva mesiace neskôr, ako mali a spätne nič nekompenzovali. Keď si zoberiem, koľko peňazí na mne ušetrili tým, že som učil ako interný doktorand hodiny navyše a bez úväzku na fakulte, tak to je naozaj zanedbateľná suma (smiech)… Najväčší problém by som videl skôr v tom, že na základe zmluvy mi mali za riešenie vedeckého projektu vyplatiť celkom slušnú sumu, no ani štyri mesiace po jeho ukončení k tomu nedošlo… Údajne preto, že tieto prostriedky na fakultu ani neprišli, vzhľadom na to, že istá fakulta tieto vedecké výkony priebežne preplácala, dovolím si považovať tento argument za účelový.

Myslíte si, že na to bol oprávnený, legálny dôvod? Veď na školách predsa funguje tabuľkový systém… Čo viedlo vedenie k takémuto absurdnému návrhu?

Ťažko tu determinovať, či je to legálne. Oni ten tabuľkový systém nakoniec dodržali, no váš osobný príplatok už právne nárokovateľný nie je a závisí často od subjektívnych parametrov. Takže si rýchlo spočítali, koľko dostanete za prax a o toľko potom korigovali osobný príplatok. Keď sa vám niečo nepáči, tak vám ho môžu predsa aj vziať a koniec koncov, na niektorých fakultách učia ľudia iba za tabuľkový plat.

Ohradili ste sa voči takémuto postupu? Ako reagovalo vedenie?

Iba výpoveďou, za ktorú som dostal od vedúceho katedry vynadané. Reagoval neadekvátne a že čo si to dovoľujem a mám ju okamžite stiahnuť… Hlavný argument bol, že kto bude učiť… No, na smiech. Vtedy sa zrazu našiel aj ten pomyselný mešec peňazí, ktoré už zrazu boli aj na moje osobné ohodnotenie. A potom, keď už bolo vrchnosti jasné, že to myslím vážne, sa začal sled tajomných udalostí, ktoré nebudem detailnejšie opisovať, lebo ich zrejme zažila väčšina ľudí, ktorí z tejto pokrokovej inštitúcie odišli na vlastnú žiadosť.

Zdá sa vám takýto postup zo strany fakulty protizákonný?

Áno. Nemenovaná vyučujúca dokonca fakultu zažalovala, pre túto divnú matematiku s príplatkami. Bola však v penzijnom veku, tak sa to skrylo pod paragraf o vekovej diskriminácii…

Ako by ste zhodnotili súčasné podmienky v školstve? Aké má dnes možnosti a adekvátne podmienky na výučbu vysokoškolský pedagóg? 

Veľmi biedne, v pravom zmysle mi sem pasuje ten starý známy Augiášov chliev. Podmienky boli veľmi chabé najmä aj preto, že sme boli zavalení byrokraciou a v mnohom sme suplovali študijné oddelenie… To, ako sa vyučuje v zahraničí, som na vlastnej koži okúsil na identickej fakulte v Rakúsku a Českej republike a pre nás je to zatiaľ hudba budúcnosti.

A aký je váš pohľad na študentov? Podľa mnohých sa dnes správajú mladí ľudia voči pedagógom ľahostajne, arogantne… Pocítili ste to niekedy?

Občas som mal pocit, že ten otrepaný akademický vtip, že najlepšia je univerzita bez študentov, nie je vtipom, ale je to pravda. Tá ľahostajnosť sa ešte ako tak dá tolerovať, lebo to ide s vekom… Na druhej strane by vysoká škola stratila svoj význam a funkciu, keby mladých ľudí aj nevychovávala a iba vzdelávala… Študent má byť prioritou… No nemal som pocit, že im musím byť vychovávateľom. Patrím k ľuďom s pomerne vysokou prirodzenou autoritou a dostával som od študentov negatívne hodnotenia práve preto, že som bol na nich údajne veľmi prísny.

Ako vo všeobecnosti hodnotíte pomery v súčasnom školstve?

To je skôr téma na ďalší rozhovor… Ale vysoké školstvo na Slovensku určite prežíva krízu. A to nie iba v tom personálnom smere, že chýbajú mladé kvalifikované kádre, ktoré vymenia tých nadsluhujúcich alebo už dožívajúcich. Vysokoškolský učiteľ by mal byť nielen erudovaný odborník, ale aj silná osobnosť, schopná viesť ľudí a raziť svoj vlastný smer. Absentujú aj silné vedecko-výskumné témy, z akýchsi historických dôvodov sa často umelo živia slepé výskumné témy. Tým ľuďom, ktorí to robia, je dopredu známe, že ich bádanie nemá z aspektu praktickej realizácie žiaden zmysel či uplatnenie, ale napriek tomu to robia a míňajú na to peniaze iba preto, lebo toto sa tu robí štyridsať rokov a je za tým nejaký glorifikovaný kult osobnosti. Zmeniť výskumnú orientáciu pracoviska nie je ľahké, ale vo svete to nie je nič nevídané skôr naopak… Potrebujete odborníkov, ktorých si musíte najprv vychovať a následne adekvátne zaplatiť; musíte zabezpečiť ich odborný rast atď. A to úzko súvisí aj s financiami a bludný kruh sa uzatvára.

Myslíte si, že po zostavení vlády sú šance na nejaké výrazné zmeny? Na zlepšenie podmienok?

To je jedno, komu ten rezort pripadne… Nechcem robiť nejaké prorocké vízie, ale akosi medzi tými ľuďmi, čo sa v jeho súvislostiach skloňovali, mi nikto nepripadal ako vhodný kandidát schopný vyčistiť tento Augiášov chliev.

Čo by sme podľa vás potrebovali na zmenu v školstve? Viete si predstaviť, že nejaký komplexný balík opatrení by túto situáciu mohol riešiť?

Na zodpovedanie týchto otázok si na tomto malom priestore netrúfam. Určite treba komplexnú reformu, ktorá sa nedá spraviť za jedno funkčné obdobie. Toľko skloňované financovanie je iba jedna stránka mince, no my potrebujeme aj kompletnú zmenu vzdelávacieho systému.

Musíme sa dostať do fázy, keď si vysoká škola bude mať z čoho vybrať kandidátov na štúdium a nie plátať diery vo financovaní tým, že budeme vyslovene predávať diplomy uchádzačom, ktorí nemajú takmer žiaden vedomostný aparát, ale sú schopní zaplatiť.

Ako hodnotíte štrajk učiteľov? Zapojili ste sa do neho?

Čo sa týka samotného štrajku, tak už bolo naozaj päť minút po dvanástej. Keďže v tom čase som už na fakulte nepôsobil, čím sa podľa mnohých akademických funkcionárov moja existencia skončila, tak som sa pripojil iba virtuálne.

Nemyslíte si, že štrajk učiteľov bol organizovanou záležitosťou, ktorá “zaváňala” politickým pozadím?

Politický podtón tam určite bol, ale je to iba otázkou času. Takto nastavené školstvo nebude schopné ďalej fungovať a nebude to trvať dlho a rozpadne sa celý systém.

Kto je podľa vás za dnešnú situáciu v školstve zodpovedný?

Kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom? Neviem, nechcem súdiť, ale je to určite aj o ľuďoch, nie iba o peniazoch… Školstvo nie je rezort, na ktorého riadenie stačí univerzálny manažér, ktorý vám vytiahne z bankrotu konzerváreň a potom ide robiť poriadok v školstve.

Následne ste sa však rozhodli pedagogickú činnosť ukončiť a pôsobíte v inom zamestnaní. Ste spokojnejší ako v školstve?

Áno, určite. Nie je to síce med lízať, ale nie je nad to: chodiť už iba do jednej práce a mať za to adekvátne zaplatené. Navyše, akademickí funkcionári majú tendenciu mystifikovať okolitý svet a nejako sa uzavrieť do vlastného imaginárneho sveta, kde exitujú iba docenti, profesori a doktori vied… Som rád, že sa s touto pomätenou ilúziou už dennodenne nestretávam a nemusím čeliť jej patologickým dôsledkom.

Myslíte si, že ak by ste mali príležitosť, vrátili by ste sa ešte do školstva?

Na Slovensku už asi nie… Veľa som sa naučil a bola to pre mňa pravá škola života, získal som cenné a jedinečné skúsenosti. Nehovorím už nikdy v živote, ale akosi nemôžem v sebe potlačiť ten pocit, že to bola etapa môjho života, ktorá mala svoj zmysel, skončila sa a ostali už iba spomienky. Keď už comeback, tak rád by som sa možno ocitol v nejakom výskumnom tíme, ktorý by nebol decimovaný pedagogikou a neochorel by uzavretosťou s akýmsi transcendentálnym know-how. V tomto nevidím zmysel vedy. No neviem, či na to, aby som sa tohto stavu na Slovensku dožil, nie je môj život prikrátky…

- Reklama -