“Medzinárodný trestný tribunál v Haagu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) dostal na Západe skoro po svojom vzniku (1993) pre množstvo svojich závažných prehreškov nelichotivú prezývku klokaní súd,” poznamenáva na úvod k súdnemu tribunálu, ktorý vyniesol rozsudok nad Karadžičom, Doleček. Klokaní súd je podľa neho taký súd, ktorý je charakterizovaný nezodpovednými a neoprávnenými postupmi.
Následne uviedol, že Karadžiča pozná osobne. Pozná aj generála Ratka Mladića a bývalého prezidenta Republiky Srbská Krajina Gorana Hadžiča. “Bolo to zvláštne stretnutie s tromi mužmi, ktorí doslova zachránili srbský ľud pred novou, ale skutočnou genocídou, v Bosne a Hercegovine a v Chorvátsku, ktorú Srbi prekonali v minulosti už počas vojny 1941 – 45 od chorvátskych ustašovcov a časti bosniansko-hercegovských moslimov vo vtedajšom tzv. nezávislom štáte Chorvátsko. Išlo vtedy o niekoľko stotisíc povraždených a olúpených Srbov,” uviedol o stretnutí v apríli 2014 Doleček.
Doleček si dodnes pamätá tiež Karadžičove slová zo septembra 1996. Vtedy si podľa neho Západ počínal doslova trestuhodne, keď všetku vinu zvaľoval iba na srbskú stranu. “Je neuveriteľné, ako nás západné médiá opísali v absolútne jednostranných, tendenčných správach,” povedal vraj vtedy Karadžič. Doleček následne uvádza, že to vlastné zabíjanie 1. marca 1992 začala moslimsko-chorvátska tlupa. Karadžič vraj vtedy veľmi pomohol upokojiť situáciu.
Celý text profesora Dolečka TU
“Prosím ťa, prečítaj si znova moju proklamáciu moslimom v Bosne v roku 1992, keď som im pripomínal, že sme predsa bratia rovnakej krvi, že sa nesmieme nechať pre to, že sme inej viery, medzinárodným zlom vmanévrovať do vojny proti sebe…” povedal mu vraj tiež vtedy Karadžič. Rozsudok, ktorý minulý týždeň vyniesol haagsky tribunál, ho však obviňuje okrem iného zo šírenia nenávisti k bosnianskym moslimom a bosnianskym Chorvátom.
“Jedna vec tam v rozsudku (ako som ho počul v rozhlase) akosi nesedí. Pri oznámení údajov o údajne 8 000 povraždených mužoch a chlapcoch, moslimoch Bosniakoch okolo Srebrenice v júli 1995, ktorí boli údajne zavraždení, popravení, zrejme z ,veliteľskej viny ' prezidenta dr. Karadžiča, to hrozné číslo je ale svojím spôsobom úplne sporné. Množstvo tých mŕtvych totiž padlo ako ozbrojení príslušníci 28. moslimskej divízie zo Srebrenice, ktorí sa nevzdali, v tých dňoch v bojoch ešte stále trvajúcej občiansko-etnicko-náboženskej vojny, keď sa prebíjali zo Srebrenice tých 60 – 65 km do Tuzly. A o mŕtvych v bojoch sa v súvislosti s tými údajmi o 8 000 vôbec nikto nezmieňuje, ako by v bojoch nikto nezahynul,” poznamenal ďalej Doleček.
Medzinárodný súdny tribunál podľa neho chce trestať iba jednu stranu, srbskú. “Ako by rovnaký alebo podobný zločin bosnianskeho (moslimského) alebo chorvátskeho vojska, alebo kosovsko-albánskych teroristov nebol trestuhodným. A pritom bosnianske velenie nešetrí veľkými číslami a ICTY ich v tom podporuje, aj preto, aby sa mohlo hovoriť o genocíde, vymýšľajú sa rôzne teórie, napríklad aj to, ako som počul, že vdovy po padlých moslimoch nemôžu (nesmú?) mať už deti, tým že vzniká genocída (!?),” uzavrel Doleček.
