Ničomu nepomôže, keď budeme generalizovať všetkých príslušníkov jednej viery. Na svete žije 1,6 miliardy moslimov, pričom väčšina z nich sú normálni ľudia, s ktorými sa dá žiť mierumilovne a rozumne sa dohodnúť. Taká je pravda a bolo by nebezpečné a kontraproduktívne tvrdiť opak.
Minimálne rovnako nebezpečné je však klamať, zahmlievať a podceňovať hrozbu radikálneho islamu. Už sa to stáva (strašidelne) opozeranou rutinou. Radikálni moslimovia vykonajú teroristický útok, všetci vyjadria svoju „solidaritu“ s obeťami zdieľaním výrečných sloganov a kresieb a následne sa začne rozširovať nejaký „výpovedný“ graf o tom, že teroristi či radikálni islamisti tvoria len mizivú časť moslimskej populácie. V posledných dňoch sa napríklad na sociálnych sieťach šíri toto kruhové zobrazenie podielu teroristov na svetovej moslimskej populácii. Dozvedáme sa z neho, že najsilnejšie teroristické organizácie (Islamský štát, Taliban a Al-Káida) majú dohromady „len“ 150-tisíc členov. Inými slovami, iba jeden z 10-tisíc moslimov je terorista.
Nie sme vo vojne s terorizmom
Ide však o tradičné zavádzanie. Civilizovaný svet nie je vo vojne s terorizmom, ale s radikálnym islamom. Terorizmus je len jeden zo spôsobov boja, ktorý islamisti využívajú (ďalšie sú indoktrinácia umiernených moslimov, konverzia neveriacich, finančná podpora radikálnych mešít a pod.). Hovoriť o vojne proti terorizmu je, ako keby sme v druhej svetovej vojne hovorili o vojne proti tankom, lietadlám, ponorkám… Alebo je to ako povedať, že spojenci nebojovali proti Nemecku, ale iba proti nacistickej armáde. Akokoľvek atraktívny by sa nám tento argument mohol zdať, nebol by pravdivý. Vojnu spojenci viedli aj proti nemeckému nacistickému zázemiu, teda proti nemeckej priemyselnej mašinérii, poľnohospodárstvu, propagande, proti všetkému, čo nacistickú armádu držalo pri živote. Islamistickí teroristi zas dnes čerpajú materiálnu, personálnu a morálnu podporu zo zázemia radikálneho islamu. A to je oveľa väčšie než 150-tisíc radikálov.
Z minuloročného prieskumu vyplýva, že až 27 percent britských moslimov sympatizovalo s útočníkmi na satirický časopis Charlie Hebdo a až 78 percent podporovalo tresty za zverejňovanie kresieb proroka Mohameda.
Renomovaný americký inštitút Pew Research zas v roku 2007 odhalil, že 26 percent mladých amerických moslimov si myslelo, že samovražedné útoky sú ospravedlniteľné. V Británii toto číslo narástlo na 35 percent a vo Francúzsku na 42. Ešte horšie vychádzajú tieto čísla v moslimských krajinách. So samovražednými útokmi na účel „obrany islamu“ súhlasilo podľa iného prieskumu z roku 2014 až 61 percent Bangladéšanov, 59 percent Palestínčanov a rovnaký počet Egypťanov.
Čo je to však radikálny islam? Je to iba podpora moslimských teroristov? Nezdá sa vám radikálne tvrdiť, že za vystúpenie z islamu si zaslúži človek smrť? V Egypte si toto myslí 86 percent moslimov, v Jordánsku 82 percent a v Malajzii 62. V sekulárnom a „ukážkovom“ Turecku, kde pred 100 rokmi vodca Ataturk vypudil islam z verejného priestoru, je to „iba“ 17 percent. Treba povedať, že v krajinách, ako sú Saudská Arábia či Katar tento prieskum úrady ani neumožnili.
Ako by asi reagovali ľavicoví liberáli, tí ktorí často súhlasia s neobmedzenou uvítacou politikou, keby s trestom smrti za vystúpenie z katolicizmu súhlasilo čo i len 5 percent slovenských, poľských, filipínskych alebo mexických katolíkov? Dovolím si povedať, že vlna oprávneného pobúrenia z ich strany by nemala konca kraja.
Cena útechy? Bohužiaľ, ani tá…
Viacerí obhajcovia multikulturalizmu sú schopní priznať, že tieto zarážajúce čísla majú niečo do seba. Stále však podporujú politiku otvorených dverí pre imigrantov, pretože, ako tvrdia, títo ľudia utekajú pred radikálnym islamom a sú vlastne našimi spojencami.
Neutekajú… Imigračná kríza je spôsobená globálnymi štrukturálnymi socioekonomickými zmenami a jej príčina nie je ani v radikálnom islame, ani vo vojne v Sýrii. Rozsiahlejší komentár o tom nájdete TU.
Je pravda, že takmer všetci európski moslimskí teroristi z posledných rokov boli občanmi európskych krajín. Nešlo o imigrantov, ale o ich potomkov. To je však ešte horšie, keďže to dokazuje, že multikulturalizmus, tak ako je presadzovaný v Európe, absolútne zlyhal. Platilo to, keď to Angela Merkelová povedala v roku 2010, a platí to aj dnes.
Multikulturálni apologéti stále hovoria, že vlna moslimských imigrantov sa v Európe etabluje. Lenže opak je pravdou. Všetky štúdie napovedajú, že druhá a tretia generácia moslimských imigrantov sa prikláňa k radikálnemu politickému islamu viac než ich predchodcovia. Platí to v Dánsku, kde si 77 percent mladých moslimov myslí, že inštrukcie Koránu by mali dodržiavané doslovne, v Belgicku, kde 60 percent mladých moslimov tvrdí, že nikdy nebudú integrovaní do belgickej spoločnosti, a aj v Británii, kde teroristické útoky v Londýne z roku 2005 schvaľovalo až 31 percent mladej moslimskej populácie.
Pri dôkladnej analýze týchto dát by nám asi vyšlo iné kruhové zobrazenie svetového islamu. Také, kde by radikálny islam tvoril pätinu, možno viac percent svetovej moslimskej populácie. Záviselo by to od zvolenej definície radikálneho islamu, ale mohlo by ísť o stovky miliónov ľudí.
Nikto netvrdí, že máme vojakmi naháňať milióny radikálnych moslimov po celom svete. Proti radikálnemu islamu sa dá bojovať informačne, vzdelávaním a, samozrejme, aj dôslednou ochranou hraníc. Na začiatku však vždy stojí správne vymedzenie a identifikovanie problému, a ten je väčší než stotisíc šialencov v Mezopotámii.
