Bricmont tvrdí, že teroristické útoky v Bruseli boli zrejme naplánované vopred, a tak nemá zmysel predpokladať, že boli odplatou za zatknutie Salaha Abdeslama, ktorý sa podieľal na minuloročných teroristických útokoch v Paríži. Zároveň podotkol, že Abdeslam vlastne dezertoval. Prisudzuje im však symbolickú hodnotu, pretože sa odohrali neďaleko inštitúcií EÚ v jej samotnom srdci.
Musíme si podľa neho dať dokopy dostupné informácie a uvedomiť si, že teroristi, ktorí útočia v Európe, predstavujú tých istých ľudí, ktorých Západ podporoval a podporuje v Líbyi a Sýrii. „Používali sme týchto ľudí na to, aby útočili na vlády, ktoré sa nám nepáčia, ale neprinieslo nám to vôbec nič. Sýrska vláda vyjadrila sympatie s ľuďmi v Bruseli. A boli to oni, kto nám opakoval, že ak sa budeme zahrávať s teroristami, vráti sa nám to.“
Západ sa však so sýrskou vládou vôbec nebaví. „Boli ochotní napríklad poskytnúť francúzskej vláde mená francúzskych teroristov v Sýrii a francúzska vláda ten zoznam odmietla, pretože nechcela kolaborovať so sýrskou vládou,“ povedal Bricmont a dodal, že sa vytvorila zvláštna aliancia medzi ľudskými právami a neokonzervatívcami, ktorej výsledkom je vedenie vojen v mene dodržiavania ľudských práv.
„Ale, samozrejme, je to veľmi selektívne.“ Na jednej strane bránime ľud v Bengázi v Líbyi, ktorú zničilo NATO, na strane druhej bránime teroristov v Sýrii a napríklad taký Jemen, s ktorým bojuje Saudská Arábia, v Európe nikoho nezaujíma.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
„Pomáhame islamistom a bojujeme s nimi. Problém je v tom, že tí jediní, ktorí sú naozaj na našej strane v boji s týmito teroristami, sú vlády Sýrie, Iránu a Hizballáh. A, samozrejme, do určitej miery Rusko. Ale my s nimi nechceme hovoriť. To je jednoducho absurdné,“ podotkol Bricmont a dodal, že výsledkom bude nevyhnutná zmena našej politiky, ktorá je v súčasnosti „úplne samovražedná“.
„Hovorím, že vláda Sýrie, napríklad, nie je naším nepriateľom. Vláda Ruska nie je naším nepriateľom, vláda Iránu nie je naším nepriateľom. A to, aké rozpory majú s Izraelom, do toho nám nič nie je. Mali by sme si uvedomiť, že to islamisti sú našimi nepriateľmi,“ povedal Bricmont s tým, že by sme nemali odmietať pomocnú ruku od tých, ktorí proti nim bojujú. „Navyše nás ľudské práva vôbec nezaujímajú, keď považujeme za spojencov Katar a Saudskú Arábiu. Takže problém tkvie v umení rozlíšiť, kto sú naši skutoční priatelia a kto naši skutoční nepriatelia.“
Podotkol tiež, že migračná kríza vedie k vzostupu krajne pravicových strán naprieč Európou, to však nevidí ako problém a na základe Belgicka vysvetľuje, z akého dôvodu. Keď totiž prebiehala vojna v Líbyi, v Belgicku sa uskutočnilo hlasovanie o tom, či sa v nej má zúčastniť, a výsledok bol taký, že všetky politické subjekty chceli ísť do vojny. Od zelených až po konzervatívcov. Je teda vlastne jedno, aká politická strana bude vo vedení, pretože v dôležitých otázkach sa od seba vôbec nelíšia. Okrem toho sa oháňame medzinárodnými zmluvami potom, keď sme ich sami porušili vedením vojen v mene ľudských práv.
Bricmont skrátka tvrdí, že je načase úplne prehodnotiť našu politiku, a veľkú vinu za súčasný stav vecí dáva ľavici, ktorá je vždy za to, aby sa v mene ľudských práv viedli vojny. „Stala sa veľká chyba a musíme všetko prehodnotiť. A, samozrejme, zaplatíme za to.“ Najviac za to však zaplatia utečenci, migranti a ľudia cudzieho pôvodu. Na záver už Bricmont len zdôraznil, že musíme viac premýšľať nad tým, čo vlastne robíme.
autor: spa
