V praveku by vás izolovali od skupiny či zabili. V staroveku by o vašom osude rozhodla hlava rodiny – teda otec a je dosť možné, že by ste skončili ako otrok. V stredoveku by si vás inkvizícia mohla pomýliť so splodencom pekiel a ak by ste neskončili na hranici na kope tlejúceho raždia, je dosť možné, že by sa nad vami duchovní zľutovali a prešli by ste „iba“ poriadne bolestivým mučením. Takto sa dejiny vyrovnávali s mentálne chorými. A čo súčasnosť? Od upaľovania na hranici sa upustilo, no obyvatelia Indonézie sa k svojim psychicky chorým spoluobčanom správajú naozaj svojrázne.
Zakázaný, ale stále bežný
Do roku 1977 sa v Indonézii oficiálne využívala metóda na liečenie mentálne chorých s názvom pasung. Táto neortodoxná liečba pripomínala praktiky stredoveku a jej podstatu tvorilo zatváranie pacienta do klietok, malých priestorov či spútavania a zväzovania. Dbalo sa tiež na to, aby „subjekt“ držali v podvýžive. Lekári a liečitelia chorého často „dopovali“ množstvom bylinných čajov a zmesí, čím ho mali uviesť do tranzu.
„Liečiteľskú“ metódu „pasung“ síce zakázali takmer pred štyridsiatimi rokmi, no dá sa badať, že táto tradícia mala v krajine naozaj silné korene. Práve indonézska vláda sa voči takýmto praktikám snaží bojovať aj rôznymi novelami v zákone. Práve v roku 2014 schválili taký, ktorý mal rázne zmeniť pomery v krajine. Práve budúci mesiac sa očakáva, že indonézsky prezident Joko Widodo podpíše zákon, ktorého cieľom bude zlepšenie starostlivosti voči osobám s mentálnym postihnutím. Napriek týmto reguláciám a snahe vlády sa s problémom vyrovnať, medzi obyvateľmi zostáva silná stopa minulosti.
Niektorí mentálne chorí v Indonézii sa určite nemajú ako v bavlnke. Zdroj: YouTube/CNN
Zviazaná káblami a život medzi kozami
Podľa správy Human Right Watch (HRW), ktorú uverejnili v pondelok, približne 57-tisíc občanov Indonézie, chápaných ako psychicky chorých, bolo nejakú časť ich života väznených v putách či celách. V súčasnosti je „pasungu“ vystavených približne 18 800 jednotlivcov. Správu HRW vypracovala Kriti Sharmová, ktorá informovala, že veľa Indonézanov si psychologické ochorenia odôvodňuje posadnutím diablom či zlými duchmi. Pracovníčka HRW navštívila v západnej Jáve Engkosa Kosasiho, ktorý drží svoju 50-ročnú dcéru už pätnásť rokov v izolácii. Kosasih má dcéru v zabednenej miestnosti, lebo verí, že jej niekto v minulosti učaroval. „Vyhrabávala plodiny zo záhrad cudzích ľudí a jedla surovú kukuricu priamo z poľa. Hanbil som sa za ňu a aj bál,“ prezradil otec.
Ten ju spočiatku údajne zväzoval káblami, no z nich sa ľahko dostala, tak ju začal zatvárať do zamknutej izby. Dvakrát denne jej cez otvor vo dverách vsunul jedlo. Miestnosť dokonca nikto zvnútra ani neupratoval. Kosasiho dcéra sa raz pokúsila o útek, keď kameňom rozkopala podlahu. Nakoniec sa jej to nepodarilo a celé dni spala na kope sutín. Ďalším šokujúcim prípadom praktikovania „pasunga“ v súčasnosti je aj 29-ročná Carika, ktorú príbuzní nechali žiť v kôlni určenej pre kozy. O situácii v Indonézii informoval portál stanice CNN.
