Vedúci utečeneckého programu Maďarského helsinského výboru Gábor Gyulai uviedol, že zadržiavanie uchádzačov o azyl v Maďarsku “nie je výnimočné opatrenie, je to rozšírená prax”. A vlani viedla napríklad k tomu, že v podmienkach podobných väzeniu sa nachádzalo viac uchádzačov o azyl než v otvorených prijímacích centrách.
“Maďarsko je jedným z mála členských štátov EÚ, kde je obvyklým postupom zadržiavať ľudí, ktorí žiadajú o azyl prvýkrát,” povedal Gyulai. Dodal, že medzi 443 uchádzačmi o azyl zadržiavanými v Maďarsku 1. februára bolo 40 percent ľudí zo Sýrie, Afganistanu alebo Iraku. Správu predložili spoločne Helsinský výbor a nadácia Cordelia, ktorá ponúka psychiatrické poradenstvo uchádzačom o azyl. Obe inštitúcie zistili, že právna ochrana obetí mučenia žiadajúcich o azyl sa v praxi neuplatňuje, že zadržiavanie obetí mučenia či ľudí trpiacich posttraumatickou stresovou poruchou oživuje traumu, že časté sú slovné urážky zo strany personálu voči zadržiavaným a že v zadržiavacích zariadeniach nie sú žiadni školení pracovníci pre duševné zdravie.
Psychiatrička Lilla Hárdiová, riaditeľka nadácie Cordelia, uviedla, že terapeuti potrebujú vypestovať v obetiach mučenia dôveru, až potom sa môže začať ich rehabilitácia. “Ľudia, ktorí trpeli mučením, musia teraz ešte zvládať svoj psychický stav,” povedala Hárdiová, na mysli mala extrémnu skľúčenosť a vážnu depresiu. “Mučenie je duševný otras spôsobený človekom, a preto naši pacienti strácajú základnú dôveru k ostatným ľuďom,” dodala.
Odborníci privítali, že maďarské úrady povolili prístup k zadržiavaným uchádzačom o azyl. Odporúčania týchto expertov zahŕňajú širokú škálu opatrení – od udržiavania kontaktu s členmi rodiny cez internet až po pravidelný prístup k tlmočníkom. Závery a odporúčania v správe vychádzajú aj z návštev v zadržiavacích centrách v Bulharsku, kde sú uchádzači o azyl často automaticky zadržiavaní na 18 mesiacov.
