Nemecký biológ, profesor Andreas Vilcinskas a jeho tím pracuje na vývoji nových ochranných látok pre poľnohospodárske rastliny a na vývoji nových účinných konzervačných látok pre potraviny.
Isté veci pritom vedci-výskumníci „kopírujú“ z prírody od hmyzu. Pomohol im napríklad isty druh hmyzu, chrobák, menom vijačka voštinová, ktorá vlastní jeden veľmi neobyčajný gén.
Jeho meno je galerimycin a vedcom sa podarilo zabudovať ho do genotypu tabakových rastlín . Úspech sa hneď dostavil. Rastliny, ktorých genetický kód dostal takto novú formu, sa dokázali veľmi úspešne brániť proti škodcom a boli schopné držať v šachu určité druhy škodlivých húb.
Vedci skúšajú podobné metódy aj u niektorých druhov obilia. Zatiaľ je všetko ešte vo vývojovom štádiu. Iná skupina vedcov skúma možnosti, ako využiť isté substancie, vytvorené niektorými chrobákmi a ich pomocou potom cielene ničiť škodcov úžitkových rastlín.
Okrem toho je možné biopotraviny veľmi dobre konzervovať tiež vďaka hmyzu. Chrobák s latinským názvom Nicroforus si napríklad konzervuje mŕtve myši. Najprv z nich postupne svojimi ostrými kúsadlami stiahne kožu, aby potom ich obnažené mäso potrel svojimi slinami. Profesorovi Vilcinskasovi sa podarilo chemickými analýzami zistiť a izolovať látku v sline Nicroforusa, ktorá spôsobuje konzerváciu mäsa.
Aj včely majú svoju metódu, pomocou ktorej dosiahnu dlhú trvanlivosť medu. Ich sliny obsahujú špeciálne proteíny, ktoré konzervujú med.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
