V Belgicku v posledných mesiacoch prebiehali intenzívne protiteroristické operácie. Napriek tomu však došlo k rozsiahlym koordinovaným útokom. Dá sa v tejto situácii vôbec hodnotiť, či ide zo strany belgických bezpečnostných zložiek o fatálne zlyhanie alebo je to skôr tak, že k útokom došlo aj napriek snahám Belgičanov?
Toto je jedna z otázok, ktoré podľa môjho názoru nie sú podstatné. Sú dôležité len pre príslušné bezpečnostné útvary, ktoré budú útoky a protiopatrenia vyhodnocovať, verejnosť len nezmyselne špekuluje, nejde k meritu problému, ide po bulvárnom povrchu. Je to ako úporné hľadanie vinníka tam, kam nikto nevidí, nikto nevie, kto je kto a kto čo robí, ale až sa niečo stane, vieme určite, že on je na vine. Dajme pokoj spravodajským službám, ony vinu za útoky nenesú. Sú iba čosi ako hasiči, ktorí tiež majú v popise práce prevenciu proti požiarom, ale napriek tomu požiare stále prepukajú, pretože hasiči nemôžu zmeniť povahu ohňa ani obložiť celý svet azbestom – kto by bol ochotný to dýchať? Treba sa pozerať na príčiny teroristických útokov a tam nasmerovať pozornosť, tam riešiť problém. A to je úloha politických reprezentácií, ale nikto sa nepýta, nezlyhali ony? Samozrejme, že zlyhali ony – prispeli k eskalovaniu vojen v severnej Afrike, na Blízkom východe, prispeli projektom multikulti, ktorý neviedol k asimilácii, ale ku getoizácii a vzniku „no go“ zón, kam ani policajti nejdú, a teraz politici opakovane zlyhávajú projektom pokračujúcej pseudoriadenej imigrácie, v ktorej sa Európa stáva bábkou Turecka. Politici západnej časti Európskej únie zlyhávajú aj v tom, že tlačia na príslušné štátne orgány, aby utajovali kriminálnu činnosť, ktorej sa dopúšťajú mladí moslimskí radikáli, bagatelizovaním ich výčinov a difamovania tých, ktorí na tieto javy poukazujú a žiadajú, aby všetci boli pred zákonom rovní, aby tieto skupiny neboli vyňaté spod trestného práva, ako to vidíme trebárs v Nemecku alebo vo Švédsku.
Hovorí sa o tom, že belgické bezpečnostné zložky zlyhali pre nedostatočné delenie sa o informácie a nadmernú konkurenciu. Je toto možné vysvetlenie vykonaných útokov a trpia týmto problémom aj slovenské bezpečnostné zložky?
Už som odpovedal, vyhodnotenie činnosti bezpečnostných zložiek prislúcha odborníkom znalým problematiky, aktuálnych informácií a záujmového prostredia, a určite nie amatérskej verejnosti. Kto nemá k dispozícii všetky relevantné informácie, mal by sa zdržať akýchkoľvek úsudkov v tomto smere.
Jedna z ďalších verzií hovorí, že po tom, ako sa terorista z Paríža Salah Abdeslam pri svojom zadržaní belgickou políciou rozrozprával o ďalších plánovaných útokoch, ďalší teroristi sa vystrašili a útoky sa rozhodli spustiť predčasne. Mohli byť teda útoky, ak nie priamo odvetou za zadržanie Abdeslama, tak aspoň reakciou?
Nepovažujem za dôležité, či k útokom došlo z toho alebo onoho dôvodu. Prihlásil sa k nim Islamský štát, a aj preto treba prijať názor, ktorý vyslovuje zatiaľ iba Francúzsko, že Európa je vo vojne. A ak je vo vojne, treba použiť vojne adekvátne prostriedky. A to, samozrejme, aj na vlastnom území. V opačnom prípade ide len o prázdne reči, ktoré majú zastrieť vlastnú neschopnosť.
Asi nikto dnes nepochybuje, že za útokmi stáli radikáli z moslimského prostredia. Už po útokoch v Paríži došlo k ráznemu zakročeniu proti radikálnym duchovným a diskutovalo sa o rôznych represívnych opatreniach. Napríklad francúz
Aj ja som na to zvedavý. Treba ale povedať nahlas, že štáty ako Nemecko, Veľká Británia, Švédsko, Belgicko, Holandsko, Francúzsko, teda krajiny s veľmi početnou moslimskou komunitou, už nemajú nad ňou žiadnu kontrolu. Getoizácia a vznik paralelných polis či „no go“ zón sú výsledkom pštrosieho prístupu západoeurópskych politikov, a dnes sa v týchto zónach ich obyvatelia riadia svojím vlastným právom podľa Koránu, vo Veľkej Británii dokonca aj oficiálne. Tieto fakty budú týmto štátom zásadne komplikovať vedenie vojny voči teroristom. A keď súčasné západoeurópske vlády v tejto vojne zlyhajú – a ony v tejto fáze zlyhávajú jednoznačne – nahradia ich radikálnejšie politické sily, ktoré v mene úspešného boja s terorizmom obmedzia aj občianske práva a slobody. Zatiaľ sa objavujú subjekty ako Alternative für Deutschland v Nemecku alebo Švédski demokrati vo Švédsku a centristické politické strany sa snažia dať im nálepku extrémistov. Oni asi nevedia, ako skutoční extrémisti vyzerajú, druhá svetová vojna je už pre nich asi príliš vzdialená, pretože AfD či Švédski demokrati sú subjekty pohybujúce sa stále v ústavných rámcoch daných štátov. Lenže Európa sa naďalej nebezpečne pohybuje týmto smerom, vidíme, ako sa zmenila politická mapa na Slovensku za jedno volebné obdobie – v parlamente výrazne ubudli či oslabili sa strany stredu a posilnili sa nevyspytateľné, až extrémistické subjekty. To považujem za kľúčový problém, nie to, či zlyhali alebo nezlyhali tajné služby. Ponúkam príklad pre ilustráciu: z vedľajšieho pozemku na ten váš hádže niekto zapálené fakle, ktoré sa po dopade na zem rozprsknú a horia na viacerých miestach a hrozí veľké riziko, že podpália váš dom, v ktorom sa ukrývajú vaša žena, deti. A vy beháte po záhrade, hasíte tie fakle, ale nestíhate, pretože prilietajú ďalšie a ďalšie. Čo má urobiť zodpovedný majiteľ domu? Predsa preskočiť na ten druhý pozemok a eliminovať toho či tých, čo vám tam tie fakle hádžu.
SIS vraj v reakcii na útoky prijala „adekvátne opatrenia“. Slovenská polícia posilnila hliadky v uliciach. Bežnému človeku sa nechce veriť, že by sa na Slovensku mohlo niečo podobné stať. Majú takéto opatrenia zmysel?
Vždy po podobných útokoch musí nasledovať reakcia od orgánov štátu, jednak kvôli psychologickému momentu, ale hlavne pre prípad, že by mohlo dôjsť aj na Slovensku k podobnému incidentu. Pretože riziko v žiadnom prípade nie je nulové. A zároveň by si každý mal povedať, že sa to môže stať, nech sa budú bezpečnostné orgány demokratického štátu snažiť akokoľvek svedomito, a treba sa naučiť s tým žiť. Rovnako, ako sme sa naučili žiť s vedomím, že kedykoľvek a kdekoľvek sa môžeme stať, aj keď nie z našej viny, obeťou dopravnej nehody na ceste, z ktorej sa už nevrátime domov.
