Odmietol tiež kritiku nemeckej kancelárky Angely Merkelovej na adresu limitov pre prijatých utečencov, ktoré si stanovilo Rakúsko. Podľa neho je v kontexte súčasnej situácie “nelogická”, čím narážal na chýbajúce spoločné európske riešenie utečeneckej krízy.
Viedeň vo februári oznámila, že na južných hraničných priechodoch povolí vstup najviac 80 ľuďom žiadajúcim o azyl denne. Okrem týchto osôb bude Rakúsko na svoje územie vpúšťať ďalších maximálne 3200 migrantov mieriacich do ďalších krajín. Tento rok mieni Viedeň prijať iba 37.500 utečencov.
Fischer tiež uviedol, že vo vzťahu k utečencom má stále problém s termínom “horná hranica”. “Termín 'horná hranica' vo mne stále vzbudzuje nedobrý pocit v súvislosti s našou ústavou a právom na azyl pre ľudí, ktorí prichádzajú z horiacich sýrskych miest, ale sú už za touto hranicou,” povedal. Prišiel však k záveru, že v určitom okamihu sa dosiahne “hranica možného” a musí sa zaviesť príslušná regulácia.
To, že sa Merkelová spolieha na dohodu medzi EÚ a Tureckom, je podľa Fischera “jej nádej”. “Ak niečo funguje len s 50- alebo 35-percentnou šancou, nedá sa na tom vybudovať obrovská zodpovednosť, od ktorej závisí osud tisícov ľudí,” dodal rakúsky prezident.
