Gultasli zmieňuje, že len dva dni po násilnom prevzatí kontroly nad jeho denníkom bol turecký premiér Ahmet Davutoglu privítaný na samite EÚ ako záchranca kontinentu. „Hoci pôsobím v Bruseli už od roku 2001, tentoraz bolo všetko inak. Nikto mi nevolal z Istanbulu, aby sa ma spýtal na priebeh samitu. Žiadne dohady o tom, koľko znakov mám na svoj článok, dokedy ho musím napísať. Zrazu sa mi ozval editor, nech vraj predsa len niečo pošlem. Súhlasil som s tým, že budem písať, ako som bol zvyknutý po celých 15 rokov. Nezávisle a podľa svojho svedomia,“ zveruje sa Gultasli.
Editor opozičného denníka súhlasil a sľuboval Gultaslimu, že sa pokúsi presvedčiť „dočasného správcu redakcie“, aby mohol text vyjsť v nezmenenej podobe. „Keď som však druhý deň hľadal v novinách svoj text, nenašiel som ho. Titulok mne neznámeho textu len klamlivo tvrdil, že Brusel dal zelenú požiadavkám Ankary, aby mali Turci zaistený s EÚ bezvízový styk. Aspoň že pod článkom neuviedli moje meno,“ hnevá sa Gultasli, ktorého eskapády sa týmto však neskončili. Druhý deň skúšal zadať vo vyhľadávači denníka svoje predchádzajúce články. Nenašiel ani jeden, pretože boli všetky vymazané.
„Následne som sa dozvedel, že vláda vyhodila všetkých editorov aj redaktorov. Nič také si nedovolila ani armáda, ktorá v roku 1980 zvrhla legitímne zvolenú vládu a potom generáli uväznili desiatky tisíc ľudí. Nikto sa však neodvážil zaobchádzať týmto spôsobom s nezávislými novinami. Konfiškácia denníka je niečo nepredstaviteľné aj na turecké pomery,“ čuduje sa Gultasli a vyčíta predstaviteľom EÚ, že aj napriek tomu zasadli s tureckým premiérom k rokovaciemu stolu.
„Keď sa Erdogan v minulosti snažil reformovať krajinu, Merkelová a vtedajší francúzsky prezident sa snažili smerovaniu Turecka do EÚ zabrániť. Keď teraz začal Erdogan naopak budovať autoritársky režim, Merkelová ho za to ešte chce odmeniť,“ kritizuje Gultasli a poukazuje na to, že Brusel v snahe vyriešiť migračnú krízu ignoruje porušovanie základných slobôd a hodnôt v Turecku. „EÚ definitívne stratila v očiach Turkov posledné zvyšky dôveryhodnosti a navyše sa podieľa na posilňovaní prezidentského systému v krajine. Erdoganovi je pritom v skutočnosti nejaké členstvo v Európskej únii úplne ľahostajné. Ide mu len o to, aby sa stal neobmedzeným vládcom svojej krajiny,“ tvrdí Gultasli.
Celý článok v angličtine nájdete TU.
