Merkelovej posledná šanca. Odpočítavanie sa začína dnes

    0
    Peter Števkov (Autor: APL)

    Po rokoch ekonomickej prosperity a pokoja na domácej politickej scéne sú dnes imigranti témou, ktorá čerí hladinu vo všetkých častiach nemeckej spoločnosti. Otázka imigrácie dokáže v Nemecku rozhádať aj najvernejších starých priateľov, pričom vzťahy medzi Merkelovej Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a jej sesterskou bavorskou Kresťanskou sociálnou úniou (CSU) sú podľa vyjadrení ich straníkov najhoršie za posledné desaťročia. CDU pritom v nedeľňajších krajinských voľbách utrpela porážku, a naopak sa ukázalo, že protiimigrantská strana Alternatíva pre Nemecko sa stala reálnou politickou silou a najúspešnejšou protestnou stranou v histórii povojnového Nemecka. Napätú situáciu v Nemecku dokazujú aj stovky podpaľačských a ďalších útokov na imigrantské tábory, útoky na kancelárie AfD, ktoré naplňujú definíciu terorizmu, a živelné demonštrácie miestnych obyvateľov proti prichádzajúcim imigrantom.

    Napriek všetkému Merkelová posledné mesiace pokračovala v ráznom odmietaní uzatvárania nemeckých hraníc či určovania stropov pre počet prijímaných azylantov. Kancelárka opakovala, že problém nie je možné riešiť jednostranne stavaním plotov, a vyzývala na spoločné európske riešenie, či už to boli kvóty, alebo pumpovanie peňazí do Turecka.

    Prúd sa zastavil napriek Merkelovej

    Prúd imigrantov do Nemecka sa nakoniec naozaj podarilo zastaviť. Nebolo to však zásluhou Merkelovej. Ukázalo sa naopak, že opatrenia Rakúska a balkánskych štátov, ktoré zaviedli denné kvóty na utečencov, zafungovali. Zatiaľ čo v januári sa na nemeckých hraniciach denne objavovalo dvetisíc nových imigrantov, dnes už je to asi len stovka. Merkelová napriek všetkému neochvejne tvrdí, že uzavretie balkánskej trasy bolo chybou a že jediným správnym riešením je spoločná ochrana vonkajších hraníc EÚ s Tureckom. Tento očividný stret medzi názorom a realitou vyvoláva otázku. Zmení Merkelová nakoniec kurz a začne aj ona podporovať rázny unilaterálny prístup obmedzenia prílivu imigrantov?

    Nezmení. Prehlbovanie európskej integrácie je totiž doktrínou pevne zabudovanou v DNA svetonázoru Angely Merkelovej, ktorá chce za každú cenu pokračovať v proeurópskej tradícii Konráda Adenauera a Helmuta Kohla. Unilaterálne kroky členských krajín a uzavieranie hraníc preto kancelárka vníma ako neakceptovateľné ohrozenie spoločného európskeho domu. Ak chce však kancelárka proti tomuto vývoju bojovať, musí doručiť hmatateľné výsledky spoločného európskeho postupu. Merkelová preto teraz stavila všetko na dohodu s Tureckom, na ktorej sa vedúci predstavitelia EÚ dohodli počas samitu po polnoci zo štvrtka na piatok. 

    Odpočítavanie sa začína dnes

    Logika dohody spočíva v tom, že každého imigranta, ktorý prejde na ostrovy cez grécko-turecké hranice, zoberú na základe navrhovanej dohody späť na územie Turecka. EÚ na oplátku bude od Turecka v pomere 1:1 brať utečencov z táborov v Turecku. S prvými výmenami by sa malo začať už 20. marca, teda dnes. „Nemá význam pre migranta v Turecku dávať peniaze pašerákovi, aby ho previezol na grécky ostrov, keď vie, že ho vrátia do Turecka. Cieľom je teda zastaviť obchodovanie,“ komentoval optimisticky dohodu slovenský premiér Robert Fico.

    Ako však bude vyzerať naozajstné naplňovanie nového plánu, zostáva otázkou. Pre Merkelovú to môže byť poslednou nádejou, ako dokázať, že vie, čo robí. Ešte pred konaním samitu sa šéf Kresťanskosociálnej únie, bavorský krajinský premiér Horst Seehofer, ktorý patrí k najvýraznejším vnútrokoaličným kritikom Merkelovej imigračnej politiky, vyjadril, že v prípade neúspechu prebiehajúceho samitu Európskej únie bude potrebné nemecké hranice zabezpečiť. Maďarsko zas dohodu kritizovalo ako zbytočnú, pretože podľa vlády Viktora Orbána sa ako účinné ukázalo zablokovanie takzvanej balkánskej migračnej cesty. „Balkán Úniu ochránil,“ povedal šéf úradu maďarského premiéra János Lazár.

    Dohoda s Tureckom sa nakoniec môže ukázať ako komplementárna súčasť uzavretej balkánskej trasy, vďaka ktorej nemecká kancelárka zdanlivo vyjde z bitky o imigračnú krízu so štítom a nie na štíte. Očakávať však môžeme aj úplne opačný vývoj. Imigrantov sa nebude dariť zachytávať, vracať a vymieňať, proces bude viaznuť a fungovať budú iba nekompromisné bariéry na hraniciach. Ak sa tak stane, Merkelová pravdepodobne stratí aj posledné nároky na to, aby bola v otázke imigračnej krízy považovaná za političku s víziou.

    - Reklama -