V súvislosti s utečeneckou krízou počúvame o humanitárnej katastrofe, ale aj o bezpečnostných hrozbách zo strany migrantov, medzi ktorými môžu byť vycvičení vojaci či teroristi. Najviac ich má byť podľa vyjadrenia niektorých zahraničných expertov práve v Nemecku. Tamojšia polícia v nedávno zatkla niekoľko priaznivcov IS, násobia sa tiež počty salafistov, ktorí chcú v NSR založiť „pobočku“ IS. Myslíte si, že to aj pre Slovensko predstavuje bezpečnostné riziko?
Podobne ako pre zvyšok Európy a tú západnú predovšetkým, je tento vývoj bezpečnostným rizikom. Mimochodom, posledný policajný zásah vrátane prestrelky v Belgicku v tomto týždni je potvrdením, že sa bunky islamistov v Európe skutočne etablovali a nebude jednoduché ich eliminovať. Česká, ale aj Slovenská republika je síce stále mimo hlavnej sféry záujmu islamistov, ale to nebude trvať večne. Na túto situáciu sa musíme pripravovať. Našou výhodou je, že máme ešte nejaký, aj keď limitovaný čas. Dovolím si pripomenúť, že vami uvedená situácia nepanuje len v západnej Európe, ale pred niekoľkými dňami boli zadržaní islamisti v Kosove, ktorí mali vykonať údery v Srbsku. Signálov prichádza čím ďalej viac a nie sú to len informácie o potenciálnom nebezpečenstve, ale ide o reálne udalosti.
Má napríklad česká armáda alebo polícia dosť vycvičených špecialistov, ktorí by boli schopní eliminovať napríklad ojedinelé teroristické útoky? Disponujú české bezpečnostné zložky tiež potrebným technickým vybavením pre tento boj?
Na boj s teroristami je predovšetkým určená polícia a popri nej aj spravodajské služby. Zastávam názor, že sú tieto zložky pripravené a vyzbrojené celkom dobre. Je to ale len dojem, lebo sme ich, našťastie, nemali “príležitosť” vyskúšať v praxi pri nejakom skutočnom teroristickom údere. Bohužiaľ, ani tá najlepšia príprava nemôže stopercentne eliminovať toto riziko. Problém polície nie je ani v počte špecialistov ako skôr v nedostatku zodpovedajúceho množstva ľudí na zabezpečenie všetkých potrebných úkonov pri preventívnych opatreniach alebo následne po prípadnom údere.
V takýchto situáciách je spravidla požiadavka na pomerne veľký počet ľudí, policajtov a následne aj armádu vyslanú na posilnenie PČR pri realizácii všetkých činností. Problémom je totiž redukcia počtu vojakov v českej armáde, spočívajúca v celkovom znížení počtu útvarov alebo v pomerne veľkej nedoplnenosti. Inými slovami, aj armáda má svoje limity a nie je schopná všetky požiadavky zabezpečiť. Jej úlohou je predovšetkým vonkajšia obrana štátu. Posilnenie polície je len jedna z ďalších úloh, ktoré má armáda podľa zákona plniť. Aj napriek tomu musí byť schopná vykonávať svoju hlavnú úlohu, teda bojovať. Preto má mať stále svoje hlavné útvary k dispozícii a neoslabovať ich podobnými úlohami. Znie to trochu nepríjemne, ale armáda musí byť schopná plniť predovšetkým svoju hlavnú úlohu. A ak bude musieť vyčleniť väčšie množstvo vojakov na posilnenie policajných zložiek pri prípadnom teroristickom útoku, bude to len na obmedzený čas.
Aby sa Česko vyhlo tejto situácii, mala by polícia pristúpiť k podobnému opatreniu ako v iných štátoch na západ od nás, a to budovať svoje pomocné policajné zbory a je jedno, ako sa budú volať. Nie je to všeliek, ale cesta, ako zmierniť disproporciu medzi potrebou a možnosťami našich bezpečnostných zložiek pri teroristickom útoku, ale nielen pri ňom.
Rusko teraz čiastočne sťahuje svoje lietadlá zo Sýrie s tým, že svoju úlohu už splnilo. Má teda svoje čiastkové víťazstvo. Je to dôvod, prečo veriť v trvalosť sýrskeho prímeria? A nebudú ruské sily chýbať v boji proti IS, aj keď sa s americkou stranou dohodli, že v boji proti terorizmu budú pokračovať? Koalícia niektorých arabských štátov na čele s USA zatiaľ nebola veľmi úspešná…
Rusko sledovalo predovšetkým svoje národné záujmy. Medzi nimi bol primárne cieľ zabezpečiť funkčnosť základní v Sýrii, a tým uplatňovať svoj vplyv vo východnom Stredomorí. Keby padol režim Baššára Asada, určite by sa zrušila zmluva medzi Sýriou a Ruskom (predtým so Sovietskym zväzom). Rusko vo svojom pôsobení v Sýrii posilnilo Asadov režim, vrátilo pozíciu Asadovej armáde, oslabilo pozíciu Islamského štátu a dokonca aj Turecka. Cieľom Ruska bolo aj zameranie sa na tú časť bojovníkov IS, ktorí prišli z územia Ruska alebo z okolitých štátov. Rusko zverejnilo, že zlikvidovalo leteckými údermi cez dvetisíc islamistov, ktorí prišli z Ruska a susedných štátov.
Ak by sa situácia zmenila, Rusko by sa do Sýrie vrátilo. Teraz naďalej udržiava minimálne počty na svojich základniach v Sýrii (až tisíc ľudí) a bude pokračovať v bombardovaní IS i ďalších nepriateľských síl voči Asadovmu režimu. Vykonávať to bude ale len v takom rozsahu, ktorý bude potrebný pre realizáciu zámerov Moskvy.
Vo veci Sýrie pomaly utíchajú hlasy volajúce po Asadovom odchode a začína to vyzerať, že doterajší prezident sa pri moci udrží. K tomu nemecký prestížny týždenník Focus citoval tajný dokument ústredia NATO, ktorý hodnotil ruské útoky v Sýrii za presné a efektívne. Oficiálne však pred tým západní lídri ruský angažmán v Sýrii kritizovali. Aká je vlastne skutočnosť podľa vášho názoru?
Podľa mňa analýza NATO bola presná a výstižná. Ruské údery boli vedené s oveľa väčšou intenzitou než údery koalície a oveľa bezohľadnejšie. Okrem toho Rusi používali svoje základne priamo na bojisku. To im umožnilo omnoho väčšiu operatívnosť a takzvané operačné tempo, pri relatívne nižších nákladoch. Intenzita, s ktorou Rusi do operácie vstúpili, prekvapila aj koalíciu. Čo sa týka Asadovej osoby, tak pomerne nelogicky sa takmer všetky štáty sústredené okolo USA a EÚ zamerali na jeho odstránenie a oslabili tým celkové úsilie v boji proti Islamskému štátu. Baššár Asad bol síce krok za krokom eliminovaný, ale tým sa zároveň predlžoval čas boja proti IS. Vstup Ruska do konfliktu vyrovnal pomery a zároveň upozornil na fakt, že sa musia brať vážne aj Asadove záujmy a záujmy tej časti sýrskej spoločnosti, ktorú reprezentuje, a ako som uviedol, aj záujmy Ruska. Celá situácia sa tak dostala bližšie k reálnemu riešeniu. To spočíva v tom, že v Sýrii sa musí nájsť komplexný prístup a akceptovateľný model pre všetky strany konfliktu. Najprv je nutné poraziť Islamský štát a následne sa potom dá riešiť osud Baššára Asada. Ten bezpochyby nemôže v budúcnosti stáť na čele Sýrie.
Situácia Ruska môže vyzerať znepokojujúco aj pri probléme s cenou ropy, ktorá podráža ruskú ekonomiku. Ľudia síce Putinovi veria, ale ani Rus nemusí vydržať všetko. Máme sa báť obnovenia konfliktu na Ukrajine alebo začiatku inej vojny pre vybudenie vlastenectva a zakrytia vnútorných problémov? Na aké faktory v „ruskej“ problematike sa bežne zabúda?
Samozrejme, že Rusko bude posilňovať svoju pozíciu, kdekoľvek to bude len možné. Zamrznutý ukrajinský konflikt na východnej Ukrajine je jedným z horúcich želiezok, ktoré môže Rusko použiť. V tejto situácii sa ale môžu objaviť aj iné problémy, ktoré sú dnes v Rusku utlmené. Napríklad islamistické hnutia na juhu Ruska – Čečensko, Ingušsko a podobne. Už skôr sa opatrne hovorilo o nespokojnosti východných gubernií s centrálnou politikou Moskvy. Rusko má veľa svojich vnútorných problémov, ktoré môžu byť otvorené v tom najmenej očakávanom okamihu. Ale ani Rusi dnes nie sú úplne neznalí skutočnej situácie, a ak bude nepriaznivý trend vo vývoji ruského hospodárstva pokračovať, môže to znamenať vážny vnútorný problém, ktorý nebude Putin schopný vyriešiť.
Český minister zahraničia Lubomír Zaorálek vystúpil v práve uplynulých dňoch s pomerne ostrými výrokmi voči Rusku. Jednak podľa neho Rusi posielajú do Európy utečencov a priživujú migračnú krízu. Za ďalšie vraj Rusko zostáva nevypočítateľné, hrá podľa iných pravidiel, preto si nevie predstaviť návrat do bežných vzťahov. Mimochodom, podľa Zaorálka je Česká republika pripravená podporiť nové sankcie voči Rusku pre prípad zadržiavanej ukrajinskej pilotky Savčenkovej. Podľa ministra je to odporný, vyprefabrikovaný prípad. Čo k tomu všetkému povedať?
Nemám úplne všetky informácie, ale zdá sa mi to až príliš komplikované. Rusi predsa neorganizujú utečeneckú vlnu do Európy. Že sa, ako som uviedol, bezohľadným bombardovaním zvýšila vlna migrantov utekajúcich z územia bombardovaného Rusmi, to je určite pravda. Otázkou však zostáva, či by sa nezvyšovala táto vlna v prípade, keby ďalšie územia ovládal Islamský štát alebo takzvaná umiernená opozícia. Okrem toho veľká časť utečencov vôbec nie je zo Sýrie, ale aj iných štátov Blízkeho východu a Afriky. K prípadu pani Savčenkovej sa nemôžem vyjadriť. Jednoducho preto, že neviem, čo je skutočnosť a čo propaganda. A to ako z jednej, aj z druhej strany.
Autor: Jan Štěpán
