Dokonca aj umiernení švédski politici začínajú podľa agentúry Bloomberg otvorene hovoriť, že výdavky na utečencov rastú závratným tempom a tento trend nemôže pokračovať do nekonečna. Tento rok by mohli prvýkrát prekonať financie určené na národnú obranu. Politici si začínajú uvedomovať, že štedrý sociálny model potrebuje zmeny. „Ak sa na tento krok neodhodláme, ľudia prestanú veriť, že ich peniaze používame na správne účely,“ cituje Bloomberg vyjadrenie prvej moslimskej ministerky krajiny Aidy Hadžialićovej.
Bloomberg poukazuje na to, že Švédsko patrí k najbohatším krajinám sveta. Čistý príjem švédskej domácnosti je vyšší ako v prípade Spojených štátov, Japonska či Francúzska. Švédske zdravotníctvo a vzdelávací systém patria k najuznávanejším na svete. Poskytovatelia verejných služieb však dnes tvrdia, že pri pokračujúcej migračnej vlne už nebudú schopní zaisťovať služby na rovnako vysokej úrovni. Miestne samosprávy po celej krajine majú podľa zistení agentúry Bloomberg značné ťažkosti so zabezpečením dostatočných ubytovacích a vzdelávacích kapacít pre prichádzajúcich utečencov.
Ako Bloomberg uvádza, napríklad v hlavnom meste v Štokholme potrebujú nájsť ubytovanie pre 2 810 migrantov do konca roka, ale aktuálne mesto nedisponuje žiadnymi takýmito priestormi. Úrady preto plánujú vybudovať pre migrantov dočasné ubytovanie v lokalitách, ktoré však s ohľadom na potenciálne protesty zo strany švédskeho obyvateľstva taja. „Vzhľadom na to, že v hlavnom meste a jeho okolí čaká na možnosť prenajať si štátom kontrolované bývanie približne pol milióna Švédov v priemere osem rokov, je táto téma veľmi ošemetná,“ cituje Bloomberg profesora ekonómie Joakima Ruista z Göteborskej univerzity.
„Žiadny moderný sociálny štát neprijal v súčasnosti toľko utečencov v prepočte na jedného obyvateľa ako Švédsko. V oblasti bytovej politiky sme sa dostali na bod zlomu,“ tvrdí Ruist. Premiér krajiny Stefan Löfven nariadil prísnejšie zabezpečenie hraníc a prisľúbil zrýchlenie deportácií neúspešných žiadateľov o azyl. Okrem toho obmedzili vo Švédsku možnosť zlučovania rodín utečencov. „Napriek tomu premiér tvrdí, že migračná vlna má svoje výhody. Predovšetkým s ohľadom na značný prílev prevažne mladých mužov, ktorí údajne oživia starnúcu pracovnú silu,“ píše Bloomberg.
Príchod väčšieho počtu migrantov s oveľa nižším vzdelaním ako v prípade priemerného Švéda však so sebou prináša špecifické problémy. „Mzdy vo Švédsku sú do značnej miery nastavené vo všetkých odvetviach na základe dohôd medzi odbormi a zamestnávateľmi. Tieto dohody zahŕňajú prísne požiadavky na kvalifikáciu zamestnancov. V tomto systéme majú jedinci s potrebnou kvalifikáciou zaistený vysoký životný štandard. Naproti tomu migranti bez kvalifikácie a vzdelania majú len malé šance úspešne sa uplatniť na pracovnom trhu. Len štvrtina z nich si dokáže v prvých ôsmich rokoch svojho pobytu v krajine nájsť prácu na plný úväzok,“ uzatvára Bloomberg.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
