Referendum má konzultačný význam a nie je, teoreticky, pre holandských politikov zaväzujúce. Tamojší parlament už asociačnú dohodu prerokoval s pozitívnym výsledkom a vláda dohodu tiež podporuje, a to dokonca kampaňou v prospech Ukrajiny.
Dá sa však predpokladať, že negatívny výsledok referenda bude pre holandskú vládu znamenať v tejto veci minimálne problém. V prípade, že by Holandsko dohodu nakoniec odmietlo, bude to ďalší, pomerne veľký problém európskej zahraničnej politiky a rana pre ukrajinskú cestu do Európy. Na to, aby bolo referendum platné, je potreba minimálna celková účasť 30 % oprávnených voličov.
Výskum: počet hlasov proti rastie
Posledný výskum verejnej mienky ukazuje, že zatiaľ väčšina tých, ktorí sa chcú referenda zúčastniť a sú rozhodnutí, bude hlasovať proti dohode (44 %), pre dohodu je okolo 33 %. Medzi nerozhodnutými je skupina “proti” ešte silnejšia a predstavuje okolo 57 % opýtaných. Zatiaľ sa účasť odhaduje na 37 %, čo by ale na platnosť stačilo. Je azda možné, že o vplyve referenda na konkrétnu politiku rozhodne nielen samotný výsledok, ale hlavne jeho reprezentatívnosť. To znamená volebná účasť.
Možno sa však domnievať, že ignorovať jeho výsledky by znamenalo veľký politický risk. Celé hlasovanie má tiež svoj významný vnútropolitický rozmer, ktorý bude hrať rolu. A tiež historickú paralelu. Referendum z roku 2005, ktoré v Holandsku odmietlo európsku ústavu, malo podobne “konzultačný charakter”, ale s dôsledkami pre celú Európsku úniu.
Ruská propaganda za európske peniaze
Vzhľadom na to, že Rusko je vo výsledkoch referenda zainteresované, čelí intenzívnej kritike ukrajinskej vlády a ďalších západných pozorovateľov, že v Holandsku vedie “propagandistickú kampaň” proti Ukrajine. Trochu pikantným detailom je však zistenie, že kampaň za vykonanie referenda o asociačnej dohode medzi EÚ a Ukrajinou v Holandsku bola zrejme financovaná z fondov Európskeho parlamentu.
Argumentácia ukrajinskej strany je ale tak trochu zmätená. Hovorí sa síce o propagande, ale ukrajinský zástupca tiež nedávno priznal, že kľúčovými témami vo vzťahu k Ukrajine bude vojna na Donbase a problém korupcie. Konečne tiež konštatoval, že vlastne centrálnym hľadiskom nebude vlastne ani tak Ukrajina, ale skôr rastúce nálady proti EÚ v samotnom Holandsku. Referendum o Ukrajine sa – bez ohľadu na akúkoľvek propagandu – koná v čase reálne silnejúcich euroskeptických názorov.
Referendum o Ukrajine referendom o EÚ
A tu práve bude zakopaný pes. Popularita Európskej únie ako kolektívnej inštitúcie a dôvera v ňu v poslednom čase v jednotlivých krajinách výrazne klesá. Predovšetkým vývoj posledných dvoch rokov a intenzita nezvládnutej migračnej krízy v Európskej únii v očiach mnohých Európanov nepomohli. Dnešný kontext, ktorý je naplnený neistotou, nevytvára pozitívnu atmosféru pre podobné referendum.
V prípade Holandska len medzi májom a novembrom 2015 podľa vyšetrovania Eurobarometra dôvera v EÚ klesla zo 47 % na 42 % v prospech nedôvery. Z dlhodobého hľadiska nie je nedôvera v EÚ v tejto krajine ničím výnimočným. Napríklad už v roku 2005 nedôverovalo EÚ 51 % opýtaných Holanďanov a podobne to bolo v roku 2011. Celkovo dôvera v EÚ je v Holandsku veľmi pohyblivá a logicky reaguje na politickú konjunktúru.
Pokiaľ bude v referende o asociačnej dohode s Ukrajinou hrať prvotnú úlohu nespokojnosť s EÚ ako takou, potom o Ukrajinu – pre väčšinu Holanďanov vzdialenú – na prvom mieste až tak nepôjde. Na tento trend by poukazovala tiež skutočnosť, že iniciátori petície chceli pôvodne presadiť referendum o vystúpení Holandska z EÚ a Ukrajina sa stala ich náhradnou témou.
Ukrajina a hlasovanie
Z pochopiteľných dôvodov je referendum oveľa dôležitejším problémom pre Ukrajinu, pre ktorú by potenciálne “nie” znamenalo nepríjemnú komplikáciu vo vyhlásenej ceste do Európy, ktorá sa stala leitmotívom Majdanu. Samotná asociačná dohoda medzi EÚ a Ukrajinou predstavovala hlavnú rozbušku pre tzv. ukrajinskú krízu a pre faktický geopolitický konflikt medzi Ruskom a EÚ s ohniskom na Ukrajine. Mimochodom, za pripomienku stojí, že pred rokom 2014 bolo Holandsko jedným z kľúčových obchodných partnerov Ruska.
Ukrajina a holandská vláda majú teda menej ako mesiac, aby voliča presvedčili a otočili doterajší trend v pomerne nepriaznivom kontexte. Predstaviteľ Ukrajiny Kuleba pred viac ako týždňom hovoril, že “Ukrajina zatiaľ prehráva, ale dynamika je pozitívna”. Jeho slovám vzápätí protirečilo šetrenie verejnej mienky, ktoré naopak potvrdilo, diplomaticky povedané, negatívnu dynamiku.
Ďalšie zádrhely
Ukrajinská cesta do Európy sa zadrháva nielen v prípade holandského referenda, ale aj doma. Mainstreamový záujem o vnútropolitický vývoj na Ukrajine po celej Európe opadol, čo referendu meritórne iste svedčí. Toto mediálne mlčanie nič nemení na skutočnosti, že v súčasnom momente sa Ukrajina ocitá v hlbokej kríze. Koalícia Európska Ukrajina v podstate neexistuje a politický systém je paralyzovaný konfliktom medzi dvoma vertikálami moci – prezidentskou a premiérskou. Tento konflikt má dve dimenzie – klanovo-oligarchickú, ktorá s Majdanom nikam neodišla, a inštitucionálnu. Ak sa situácia okolo vlády, do ktorej bezprecedentným spôsobom zasahujú vonkajší aktéri, v blízkej budúcnosti uspokojivo nevyrieši, možno konštatovať, že Ukrajina sa ocitla tiež v ústavnej kríze. Negatívny výsledok referenda v Holandsku by stabilite zrejme neprospel, ale len by pridal olej do ohňa.
Holanďania však v prevažnej väčšine o politických labyrintoch súčasnej Ukrajiny nemajú informácie. Ako už bolo povedané, holandské referendum bude oveľa skôr hlasovaním o Európskej únii a jej politike než o samotnej Ukrajine. Nie bez ďalších dôsledkov pre samotnú Ukrajinu. Napokon, toto hlasovanie do značnej miery znamená, že sa o ďalšom osude Ukrajiny rozhoduje mimo jej hranice. Zase.
Autor: Veronika Sušová-Salminen
