Breivikovi sa po štyroch rokoch zacnelo za popularitou a rozhodol sa žalovať Nórsko. Jeho trest, ktorý má prežívať na samotke, je podľa neho nehumánny. Nórsko je pritom známe tým, že v tamojších väzniciach majú odsúdení vysoký komfort.
Breivikov krok rozhneval najmä tých, ktorí jeho besnenie na ostrove Utoya prežili. „Tento týždeň ani neotvorím noviny,“ povedal jeden z nich Dag Andre Anderssen, ktorý je zároveň vedúci podpornej skupiny pre preživších a pozostalých.
Dvadsiateho druhého júla 2011 Breivik odpálil bombu v aute zaparkovanom v Osle a zároveň začal svoje besnenie na ostrove Utoya, kde práve dovolenkovali členovia ľavicovej mládeže. Osem ľudí zabila bomba a 69, z ktorých väčšinu tvorili tínedžeri, zomrelo pri prestrelke. Breivik doteraz nad činom neprejavil žiadnu ľútosť a obete pre ich politickú orientáciu nazval zradcami.
Takmer okamžite po tom, ako nastúpil do výkonu trestu, sa začal sťažovať. Najprv mu prekážali obmedzenia, ktoré mal vo svojich troch celách. V roku 2013 držal hladovku dovtedy, kým nedostal lepšie videohry, gauč a väčšiu telocvičňu. Teraz mu prekáža to, že ho príliš často prehľadávajú a držia ho izolovaného v snahe zabrániť jeho kontaktu s ostatnými pravicovými extrémistami. Breivik obvinil väzenie z „pomalého mučenia“.
„Nie je známy žiadny dôkaz, že žalobca má fyzické alebo mentálne problémy, ktoré by boli spôsobené ako dôsledok životných podmienok vo väzení,“ povedal právnik Marius Emberlan. Dodal tiež, že Breivikova izolácia má svoje opodstatnenie. V online manifeste, ktorý Breivik vydal pred útokmi, napísal, že národní bojovníci majú väzenie brať ako „tréningové kasárne, z ktorých neskôr môžeme čerpať naše posily“.
Informácie priniesli Japan Times.
