Ruské bombové útoky v dlhotrvajúcom konflikte v Sýrii majú za cieľ najmä podporovať postup vládnych jednotiek prezidenta Baššára Asada. V súčasnosti Moskva zvažuje plán na federalizáciu Sýrie, keď by blízkovýchodná krajina bola rozdelená na tri časti: sunitskú na východe krajiny, kurdskú na severovýchode krajiny a zmiešanú na západe krajiny. Tieto tri časti by mali posilnenú autonómiu a vplyv centrálnej vlády na dianie v jednotkách federácie by bol oslabený, informuje portál worldcrunch.com.
Ťažkosti v Bosne
Toto riešenie sa inšpiruje Daytonskou dohodou z roku 1995 upravujúcou štátoprávne usporiadanie v Bosne a Hercegovine, ktorá bola v prvej polovici deväťdesiatych rokov svedkom krvavej občianskej vojny. Bosna a Hercegovina tak v súčasnosti pozostáva z dvoch častí: Republiky Srbskej, ktorú obývajú prevažne Srbi a Federácie Bosny a Hercegoviny, ktorú obývajú moslimskí Bosniaci spolu s bosenskými Chorvátmi.
V praxi je však fungovanie vládnutia v Bosne veľmi komplikované, keďže jej ústava je písaná maximálne konsenzuálne, musia s akýmkoľvek rozhodnutím, ktoré má účinnosť na celom území Bosny a Hercegoviny, súhlasiť všetky tri národnosti, ktoré dodnes cítia voči sebe nenávisť. Bosna je tak dnes krajinou, ktorá sa rozvíja len veľmi pomaly, čo sprevádza obrovská korupcia v krajine. Vznikajú obavy, že by sa mohol podobný scenár konať aj v Sýrií.
Pokračovanie článku pod obrázkom.
Prameň: worldcrunch.com, popis: Takto by mohla vyzerať federácia šiítov, sunitov a Kurdov v novej Sýrii.
Podpora Kurdov je dôležitá
Rusko na druhej strane nepripúšťa akúkoľvek možnosť, že by Sýria prišla o časť územia. „Akákoľvek mierová dohoda musí rešpektovať územnú integritu a suverenitu Sýrie,“ ozrejmuje hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharová. Rusi na druhej strane prijali skutočnosť, že najsilnejšou zložkou v boji proti Islamskému štátu sú sýrski Kurdovia. Dohoda o budúcom usporiadaní Sýrie bez ich súhlasu by bola nepravdepodobná. V súčasnosti sú tak kurdskí bojovníci podporovaní USA aj Ruskom zároveň a prípadná vysoká miera autonómie na sýrskych územiach obývaných Kurdami by mala byť odmenou za boj proti bojovníkom Islamského štátu.
Ruský generál Leonid Ivanšov, hlava Akadémie pre geopolitické problémy, si myslí, že by mali byť v prvom rade vyriešené spory medzi sýrskymi Kurdmi a Asadovým režimom podporovaným Iránom. „Sýrski Kurdi v prvom rade bojujú proti teroristom, ich cieľom však nie je udržanie Asada pri moci. Jediné zmysluplné riešenie je federalizmus, lebo môžeme uspokojiť Kurdov bez toho, aby sa ich územia odtrhli od Sýrie, čo by bol nebezpečný precedens,“ prezentuje Ivašov argumenty v prospech plánu na federalizáciu Sýrie.
Pre Rusko nejde o prvú skúsenosť s podporou Kurdov. Počas studenej vojny Sovietsky zväz podporoval separatistické snahy Kurdskej strany pracujúcich (PKK) v Turecku. Prípadné posilnenie kurdského vplyvu v oblasti však vyvoláva vlnu nevôle v očiach Turecka, ktorého vzťahy s Ruskom sú naviac v súčasnosti veľmi chladné. Plán na „balkanizáciu“ Sýrie je len ďalším návrhom na riešenie situácie vo vojnou zmietanej krajine. Dosiahnutie pokoja zbraní v Sýrii ostáva stále behom na dlhú trať.
