Smrť Aylana Kurdiho mala niečo zmeniť. Respektíve kritici, ktorí si na tento incident, ale aj na situáciu migrantov po incidente posvietili. Zdvihol sa výstražný prst, ktorý mal autoritám poklepať po ramene a upozorniť ich na vyhrotenú situáciu. Odo dňa, čo Aylana vyplavilo na turecké pobrežie, až po súčasnosť v prepočte každý deň zomreli dve deti. Spolu asi 340.
Deti, ktoré sa nezobudia
Malé telíčko leží medzi ostrými kameňmi tureckej pláže, cez hlavu má prestretú modrú pletenú čiapku a v druhom pláne, pár metrov od jeho hlavy sa v rozmazaných kontúrach črtá pohodená topánka. Chlapec vyzerá akoby spal, no v skutočnosti ide o scenár ako v prípade Aylana Kurdiho.
„Nikdy som úplne nepochopila, ako a prečo som vtedy v rukách niesla telo toho chlapca, ktorý sa pokúsil dostať na ostrov Lesbos. Umrel vo vnútri lode a ja som sa cítila ako v sne,“ opísala záchranárka Christina Psarrová jeden z momentov, na ktorý sa tak ľahko nezabúda.
Šokujúce fotky ukazujú telíčka detí, ktoré sa snažili dostať do Európy. Zdroj: Reprofoto: Daily Mail
Zdravotníčka Psarrová pracujúca na gréckom ostrove Lesbos sa pýta sama seba: „Prečo toto svet akceptuje?“ Záchranárka taktiež podčiarkuje fakt, že v súčasnosti sa snaží dostať cez Egejské more do Európy stále viac a viac detí vrátane novorodeniat. „Minulý týždeň som v rukách držala sedem dní staré dieťa, to by prakticky nemalo žiadnu šancu, ak by padlo do mora,“ spomínala Psarrová. Tá ďalej opisuje konkrétne momenty, ktorým býva často vystavovaná. „Keď priplávame k naozaj malým člnom, migranti k nám naťahujú svoje deti a volajú: vezmite ich, vezmite ich. Robia to z toho dôvodu, aby mohli bezpečne pristáť na pobreží. Často tieto deti nosia nevyhovujúce záchranné vesty, ktoré sú napríklad príliš veľké alebo sú falošné,“ opisuje záchranárka. Podľa nej Európa nie je vojnová zóna, kde sa povaľujú mŕtve deti po plážach a prichádzajú dennodenne o život.
Telá, ktoré záchranári nájdu v mori či na pobreží, tvoria len zlomok z celkového počtu detí, ktoré v skutočnosti zahynuli. Väčšina ich zostáva naďalej nezvestná.
Príbeh troch dcér
Jedna z irackých rodiniek to riskla a povedala si, že bude nasledovať kroky hlavy rodiny do Nemecka. Otec tam „pláchol“ v auguste a mama Fareeda sa rozhodla, že rozbije prasiatko a rodinné úspory vrúcne venuje pašerákovi ľudí, ktorý ich mal z Iraku dostať do Kurdistanu a odtiaľ až do Istanbulu. Strach pred militantmi z Islamského štátu bol ale väčší a intenzívnejší ako strach z rozbúreného Egejského mora. Riskli to. Ich umelohmotná loď to ale tesne pred gréckym pobrežím nezvládla a prevrhla sa. Fareeda spolu s tromi synmi preplávala až k pobrežiu, no jej tri dcéry Dikhoas (8), Bassma (12) a Shreen (15) to nezvládli a utopili sa.
Starý otec Atto pochádzajúci zo Sinjaru, zo severného Iraku, miloval svoje tri vnučky. Dikhoas zbožňovala hru so zvieratami a Shreen bola na svoj vek naozaj inteligentná a chcela sa stať lekárkou. Spomínal Atto na svoje vnučky.
Od septembra prišlo o život v blízkosti gréckeho či tureckého pobrežia 340 detí. Zdroj: Reprofoto: Daily Mail
Ali Al Sahau doslova stratil všetko. Domov, ale aj rodinu. Pred krutosťou IS opustil aj s rodinou, ženou a siedmimi deťmi Sýriu. Pašerákovi dal takmer štyritisíc eur. Pri potopení lode prišiel o ženu aj deti. Najmladší zo synov mal dvadsať dní a najstarší osem rokov. Paradoxne napriek vysokej sume zaplatenej pašerákovi ani jeden nemal oblečenú záchrannú vestu. Pašeráci svojim „zákazníkom“ tvrdili, že cesta z Turecka na grécky ostrov Chios bude trvať pätnásť minút. Na otvorenom mori sa ale pokazil motor a čln sa prevrhol. Podľa Aliho slov počul len krik jeho detí, no v tme ich nevedel nájsť. Samotný Sýrčan bol nakoniec zachránený rybárom.
Jedným z najznámejších prípadov detského úmrtia je práve Aylan Kurdi, ktorý prišiel o život počas plavby z tureckého Bodrumu na grécky ostrov Kos. Podľa Aylanovho otca boli toto jeho posledné slová: „Oci, prosím ťa, nezomri.“ Vetu vyslovil počas toho, ako sa snažil jeho otec zachrániť jeho súrodencov. O problematike informoval portál Daily Mail.
