Dôvodom frustrácie je skutočnosť, že rokovania zamerané na riešenie migračnej krízy sa “otočili” iným smerom ako sa predpokladalo v návrhu dokumentu, ktorý v nedeľu večer vopred pripravili veľvyslanci krajín EÚ (COREPER).
Diplomati naznačili, že ich úsilie bolo zbytočné. Národní lídri majú tiež dôvod byť nespokojní, lebo sa pripravili rokovať o dohodnutých témach, ktoré v priebehu dnešného dňa aj medializovali. Týka sa to aj predsedu Európskej rady Donalda Tuska, ktorý minulý týždeň uskutočnil turné po metropolách viacerých štátov ležiacich na takzvanej balkánskej trase a hovoril o “rodiacom sa európskom konsenze”.
Zmenu v pracovnej agende spôsobili nové požiadavky Turecka. Pred summitom o nich vedela iba nemecká kancelárka Angela Merkelová a holandský premiér Mark Rutte, ktorého krajina momentálne predsedá v EÚ; s oboma politikmi rokoval turecký premiér Ahmet Davutoglu v nedeľu večer.
Nová pozícia Nemecka voči dohodnutej agende sa prejavila počas summitu, keď Berlín údajne nebol naklonený uzavretiu balkánskej migračnej trasy, o čom po príchode do Bruselu ako o definitívnej veci hovorilo viacero národných lídrov. Podobný postoj má aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Situáciu údajne komplikuje aj skutočnosť, že niektorí národní lídri nemajú mandát na schválenie vecí, ktoré neboli prerokované pred začatím mimoriadneho summitu EÚ. Ďalšie rokovania, už bez tureckého premiéra, pokračovali o 23.00 h. Dánsky premiér Lars Lokke Rasmussen na svojom účte na Twitteri uviedol, že summit sa pravdepodobne preklopí do druhého dňa rokovaní a skončí sa až po polnoci.
Je pravdepodobné, že výsledkom rokovaní bude iba prijatie spoločnej deklarácie so zmienkou o niektorých hlavných bodoch boja proti nelegálnej migrácii. Finálne schválenie konkrétnych bodov, ako sú ďalšie tri miliardy eur pre Turecko na sýrskych utečencov, rýchlejšie uvoľnenie vízového režimu či otvorenie nových prístupových kapitol, tak zrejme počkajú na šéfov vlád a štátov, ktorí sa o desať dní zídu na ďalšom summite EÚ (17.-18. marca).
