Celkovo šok. A výsledok každého subjektu, ktorý sa dostal do parlamentu, pre ďalšie, už siedme volebné obdobie v samostatnom Slovensku, by sa dal spojiť so slovom prekvapujúci. Ale to nie je hlavný odkaz týchto parlamentných volieb. Líder víťaznej strany R. Fico tomu síce hovorí živá demokracia, ale pre zahraničie to je jasný signál o nezrelosti slovenskej demokracie. Nie možnosťou voľby, ale jednak spôsobom, akým všetky doterajšie vlády dovolili parcelovanie Slovenska medzi oligarchov a finančné skupiny a jednak tým, ako kontrolné prvky moci, ktoré majú zabezpečovať rovnováhu v liberálnej demokracii, prispôsobila na svoju podobu jednofarebná väčšina v uplynulých štyroch rokoch.
Neviním voličov, ktorí zvolili do parlamentu pravicový extrémizmus alebo ako v jednej z televíznych debát povedal sociológ M. Vašečka, že to treba pomenovávať jednoznačne, že je to voľba neonacizmu, či nesystémové politické zoskupenie v podobe rodiny B. Kollára. Voliči tým prejavili revoltu ešte radikálnejšie ako pred štyrmi rokmi. Na druhej strane však treba zdôrazniť, že uvedenou revoltou sa Slovensko aj týmto začína ešte viac pripodobňovať nášmu južnému susedovi Maďarsku. Líder Fideszu V. Orbán svojho času svojím zvyšujúcim sa radikalizmom zrodil Jobbik, rovnako značný podiel viny na tom, že v našom národnom parlamente bude Kotlebova Ľudová strana Naše Slovensko, má líder SMER-SD.
Nespokojnosť by mohla vyústiť aj k Majdanu
Na skorej rannej tlačovej konferencii R. Fico ani len slovom nenaznačil v tomto zmysle svoju zodpovednosť. Pritom jeho už rok trvajúce čoraz radikálnejšie vyhlásenia k utečencom a k neschopnosti Európskej únie sa neprejavili v očakávanom úspechu strany, neprejavili sa v tom, že by touto rétorikou zobral vietor z plachiet iným, naopak, pokropil akoby živou vodou to, aby volič chcel narušiť čoraz viac do seba zahľadený oligarchicko-partokratický systém. Politické strany, ktoré sa začali označovať ako štandardné, však podcenili zvyšujúcu sa nespokojnosť a niekedy doslova až hnev v spoločnosti, čo sa tentoraz prejavilo naozaj neštandardnou voľbou, ale stále sa občan na Slovensku neuchyľuje k ukrajinskému variantu nahnevaného Majdanu, kde ľudia vstúpili priamo do ulíc, lebo už nezvládali zvyšujúcu sa mieru korupcie, ktorej pavučinu dlhodobo vytvárali politické strany a iba novou voľbou politických strán do parlamentu sa pomery nemenili. Tento aspekt by si mali politici na Slovensku jasne uvedomiť, lebo podobný vývoj môže byť aj na Slovensku.
Zamatový november sa opakovať nemusí. KDH a Most-Híd ako dominantné opozičné subjekty, ale aj víťazný SMER-SD ako monolitná vládna strana, premárnili v uplynulých štyroch rokoch šancu, aby voličovi ponúkli možnosť, že nasledujúce štyri roky budú schopné viesť krajinu spôsobom, ktorý Slovensko udrží v silnom európskom jadre v období, keď sa okolo nás začína objavovať svet, ktorý svojím správaním riskuje vojnový konflikt. Jeden zásadný moment by si v KDH a Most-Híd mali uvedomiť. Nedá sa uchádzať o priazeň voličov stredopravého politického spektra, ktorí sú kriticky vyhranení k spôsobu vlády jednej strany, spôsobom, že k výkonu moci SMER-SD mám dlhodobo výhrady a potom v jednej chvíli urobím účelové spojenectvo pri hlasovaní v parlamente, odôvodňujúc to racionálnosťou schvaľovanej legislatívy. V takýchto prístupoch treba vidieť výsledok KDH a Mosta-Híd a mať v sebe dostatok sebakritickosti. Líder Mosta-Híd B. Bugár sa však pustil do kritiky SaS a OĽaNO a za zodpovedných za situáciu, že nevznikne pevná vláda, ktorá „bude vedieť kočírovať Slovensko v najťažšom období“, označil Sulíka a Matoviča, lebo „viedli kampaň tak, že oslabili pravicové spektrum“.
Ficov „zlepenec“ alebo úradnícka vláda
Krátko po 22.00 hod., keď vo vysielaní televízia Markíza zverejnila exit poll agentúry Focus, som do svojho facebookového statusu napísal, že ak by sa prieskum premenil na realitu, tak niečo zmysluplné s primeranou stabilitou môže vzniknúť len tak, že strany nebudú nominovať do možnej vlády zvolených poslancov, ale dohodnú sa na zostave, o ktorej sa bude dať hovoriť ako o vláde odborníkov, či inak o úradníckej vláde. V nočných hodinách som tento variant smeroval viac pre stredopravú časť politického spektra, ktorej voliči v novom parlamente prisúdili značnú rozdrobenosť.
Pre R. Fica sa v noci na základe výsledkov exit pollu ponúkal variant širokospektrálneho politického zoskupenia s Mostom, Sieťou a KDH, s ironickým nadhľadom by sa dalo konštatovať, že sa mu bumerangovo vrátil jeho vlastný výraz „zlepenec“, ktorým znevažujúco dlhodobo označoval vládu I. Radičovej a pred voľbami vystríhal voličov z jeho prípadného opakovania. Kresťanskí demokrati sa však po celkovom spočítaní hlasov stali mimoparlamentnou stranou, čo zúžilo lídrovi Smer-SD možnosti pre zostavenie vlády, keď navyše B. Bugár jasne vylúčil možnosť spolupráce so Slovenskou národnou stranou. „Nebude to ľahké, to poviem jasne, ale treba urobiť všetko pre to, aby nebola pravdepodobnosť predčasných volieb a experimentov,“ uviedol R. Fico k volebným výsledkom. Pod experimentmi nepochybne myslel variant úradníckej vlády, pritom však ani z jeho pohľadu iný racionálny variant nie je možný aspoň pre obdobie blížiaceho sa predsedníctva Slovenska v Európskej únii.
Aj na základe postoja lídra SMER-SD sa dá predpokladať, že pre krajinu za daných okolností racionálny variant politické strany neumožnia, pretože si za uplynulé roky príliš zvykli moc premieňať viac vo svoj prospech ako v prospech krajiny. Svoju úlohu bude zohrávať aj vzťah jednotlivých politických zoskupení k prezidentovi A. Kiskovi, ktorý sa voči SMER-SD jasne vymedzil v téme utečeneckej krízy, ale aj v jednoznačnosti prejavovania vzťahu k Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, ale ani jedna z opozičných strán ho v postojoch nepodporila. A tak sa do poslednej chvíle budú hľadať všetky možné varianty zoskupení na vznik vládnej väčšiny, možno aj za cenu hľadania jednotlivcov v iných poslaneckých kluboch, hoci svojho času v období druhej vlády M. Dzurindu to R. Fico označoval ako kupovanie poslancov.
Potom radšej prídu úvahy o predčasných voľbách ako racionalita úradníckej vlády, ktorú si už vyskúšali napríklad aj v Čechách. Slovensko v najbližších týždňoch a mesiacoch nečakajú pokojné časy, pred našou ambasádou v Bruseli už niekto priviazal transparent, že Slovensko volí nacistov. Áno, je to jeden z výsledkov volieb, z pohľadu vzťahu k Únii a NATO je však pre našu krajinu horšie, že v popredí sa ocitli politické subjekty, ktoré majú radikálnu protiutečeneckú rétoriku. A tým si Slovensko v zabehaných krajinách pozitívne renomé určite nezlepšilo.
