Česko-americký novinár a známy komentátor politického diania, ktorý prišiel predovšetkým priblížiť prezidentských kandidátov z amerických volieb, svoju povesť určite nesklamal, čo sa možno stretlo s nevôľou niektorých študentských návštevníkov akcie, ktorí majú veľmi blízko k liberálnym až „slniečkovým“ názorom.
Verejná debata sa však netýkala len volebného kolotoča, Erik Best v nej prezentoval aj svoj súčasný náhľad na svoju rodnú krajinu, ktorý nebol v mnohých prípadoch vôbec lichotivý.
„Amerika už nie je tým majákom slobody, ktorým predtým bývala. A aj moji príbuzní začínajú viac chápať to, čo som im pred rokmi hovoril. V súčasnosti je v USA strašne veľa naštvaných ľudí. Napríklad môj starý strýko to vníma ako fakt, že žije myšlienkovo už v úplne inej krajine ako pred 30 či 40 rokmi, a je z toho hrozne nahnevaný. Vôbec väčšina ľudí tam má pocit, že o niečo prišla, že niekto za to môže, nevie sa kto, ale už to tak ďalej nesmie pokračovať a musí sa s tým niečo urobiť. Tento dojem prevláda predovšetkým u republikánov, ktorí tam majú teraz v Trumpovi atraktívneho kandidáta, ktorý využíva ich hnev a hovorí to, čo chcú počuť obyčajní Američania,“ vysvetľoval česko-americký publicista úspech Donalda Trumpa, ktorého niektoré európske médiá označili aj za populistického šaša. „Mnoho ľudí asi v Česku vôbec nepochopí, že ďalší prezidentský kandidát – Bernie Sanders – nemá veľa šancí, pretože nesprávne prezentuje svoje prejavy so silným brooklynským prízvukom a je to navyše zapálený socialista vo vyššom veku,“ doplnil ešte Erik Best.
Trump vraj využíva frustráciu obyčajných Američanov
Podľa Besta trápi súčasnú Ameriku niekoľko základných problémov. Za jeden z pilotných označil vysokú zadlženosť, ktorá vraj už nemôže dlho pretrvávať a raz to musí „prasknúť“. Ďalší problém predstavujú vojny, ktoré majú USA viesť kvôli ochrane kresťanských hodnôt aj inde vo svete, a tiež zásadná zmena spoločnosti, v ktorej sa už mal zlegalizovať takzvaný kriminálny kapitalizmus. „To už nie je ten starý dobrý kapitalizmus, ktorý charakterizovali niektorí známi filozofi, ako napríklad Adam Smith. Teraz tu máme tú najhoršiu formu nemorálneho kapitalizmu, podľa ktorého sa upravujú zákony a silno sa lobuje, aby to čo najlepšie vyhovovalo len niektorým podnikateľom. To my v USA dokážeme. V Spojených štátoch teraz existuje aj kríza identity, keď veľa firiem funguje už mimo nášho územia, napríklad v Číne, a máme aj vysokú nezamestnanosť. A potom zrazu príde taký Trump, ktorý frustrovaným Američanom ponúkne zmenu,“ konštatoval vydavateľ Best a ešte upresnil: „Hillary Clintonová vystupuje kultivovanejšie, ale medzi svojimi voličmi – demokratmi – nemá zase takú silnú podporu, pretože je reprezentantkou toho starého systému, s ktorým sú ľudia nespokojní. Začal som sa už zaoberať aj myšlienkou, či tá kandidatúra Trumpa, ktorá je oficiálne vedením republikánov spochybňovaná, nie je nakoniec takým dobrým marketingovým ťahom voči Clintonovej, pretože negatívna reklama je predsa tiež reklama.“
Väčšina prítomných potom zostala prekvapená, keď Erik Best uviedol, že politika Baracka Obamu nie je až taká odlišná od jeho predchodcu Georgea Busha. Prvý afroamerický prezident vraj vedie aj viac vojen rôzne po svete, len na bojiskách neumiera oproti minulosti toľko amerických vojakov. „Ani Clintonová, ani Trump však nemôžu priniesť USA tie potrebné zmeny, ktoré Američania očakávajú. USA už tak 50 rokov robia vo svojej politike zásadné chyby, myslím si, že čím ďalej, tým väčšie, a obávam sa, že to môže skončiť aj veľkou krízou, keď padne aj dolár ako rezervná mena,“ uzavrel prvú časť besedy česko-americký novinár.
Rasové problémy v USA pretrvávajú, nevyriešil ich ani Obama
Zástupca olomouckej univerzity, politológ Robert Zbíral, potom doplnil Bestovu analýzu americkej spoločnosti o svoje zážitky v ostatnom čase, keď pracoval dva roky v USA. „Aj keď sa to nezdá, Spojené štáty majú rôznorodejšiu spoločnosť ako celá Európska únia dohromady a s ešte väčšími sociálnymi rozdielmi. Na Michiganskej univerzite sa miestni profesori so stotisícovými platmi bavia o tom, aké si kúpia najluxusnejšie auto, a v Južnej Karolíne bývajú chudobnejší ľudia tak, ako sa u nás žilo na začiatku minulého storočia.“
(Foto: Jan Štěpán)
Erik Best potom poznamenal, že rasové problémy nie sú v USA ešte prekonané, že najmä farební Američania stále cítia krivdu za udalosti z minulých rokov a chcú za to od „bielych“ neustále ospravedlnenia. Situáciu v tomto ohľade, teda väčšie vzájomné pochopenie v spoločnosti, údajne nevyriešil ani Barack Obama, od ktorého sa očakávali zásadné zmeny v predchádzajúcej politike.
V diskusii k otázkam z publika potom česko-americký novinár porovnával Ronalda Reagana s Donaldom Trumpom, vysvetľoval politiku USA na Blízkom východe a charakterizoval ešte niektorých ďalších prezidentských kandidátov. „Reagan je v USA vnímaný ako veľká osobnosť, ktorá bola pre svoju dobu veľmi prospešná. Myslím si, že čo sa týka správania, v prípade úspechu Trumpa by to s ním dopadlo asi rovnako. Tím poradcov by korigoval jeho kroky tak, aby nedochádzalo k väčším prechmatom. Ale len čo Trump uspeje, určite sa začne správať úplne inak, nebude používať vulgarizmus a prestane s agresivitou, o to nemám strach. Ale s čím novým príde v politike, čo bude ďalej?“ zamýšľal sa Erik Best po jednej z otázok.
Veľmi nečakaná bola potom jeho reakcia na otázku, ako vlastne chápe súčasnú politiku USA na Strednom a Blízkom východe. „Nie som v žiadnom prípade putinovec, ale súhlasím s tým, čo vyhlásil ruský prezident o tom, že USA chcú vždy destabilizovať svet. Ani ja nerozumiem ich súčasnej politike na Strednom a Blízkom východe, ale keď im ide o destabilizáciu tohto regiónu, tak sa im to skvele darí, a to sa považujem za amerického vlastenca.“
Veľké firmy chcú ovládať aj spoločnosť
Najväčšiu šancu v prezidentských voľbách by mohla predsa len mať podľa slov česko-amerického novinára Hillary Clintonová, aj keď Trump bude pre ňu veľmi ťažkým súperom. „Síce predstavuje symbol doterajšieho systému, o jej aférach bola dokonca vydaná aj kniha a The New York Times o nej napísal sériu kritických článkov, ale Clintonová napokon mnohým Američanom asi najmenej vadí. Ted Cruz je oproti tomu slizký človek, ktorého ľudia veľmi neberú. Prirovnal by som to asi k tomu – prečo, keď niečo tvrdí Babiš alebo Zeman, tak to ľudia väčšinou prijmú; keď to však povie Kalousek, už tomu neveria,“ hodnotil jednotlivých kandidátov Erik Best a ešte dodal, „veľké šance nemá ani Marco Rubio, ktorý počas svojich vystúpení opakoval stále rovnaké veci, môžu si tak o ňom myslieť, že je hlúpy. Niečo iné je Trump, ten vystupoval v každej situácii sebavedome, aj keď nemal pravdu. Pripomínal mi Andreja Babiša alebo Václava Klausa z počiatku 90. rokov.“
Americký publicista potom uviedol, že má väčšie obavy skôr z celosvetového vývoja ako z volieb v USA. Podľa neho sa nemôžu donekonečna otvárať nožnice medzi vrstvou bohatých a chudobných, ktorým môže dôjsť trpezlivosť, čo by mohlo vyústiť do veľkej revolúcie ako v roku 1917 v Rusku. „Tie tendencie, aby veľké firmy ovládali celú spoločnosť aj na úkor tých malých, existujú všade vo svete a aj v Česku. Po páde minulej vlády sa uvoľnilo miesto pre iných. Namiesto Hrdličku tu teraz máme Babiša, Kellnera a veľmi aktívny je aj Martin Roman. Veľkí hráči chcú všade profitovať,“ zakončil besedu Erik Best.
Ďalšie reportáže si môžete prečítať TU.
autor: Jan Štěpán
