V utorok ste išli do utečeneckého tábora Traiskirchen v Rakúsku, kde ste sám boli ako utečenec pred 38 rokmi. Ako by ste svoju prvú návštevu po toľkých rokoch opísali?
Bol to veľmi zaujímavý pocit, určitý návrat do minulosti. Keď som prešiel bránou, videl budovy, utečencov, vrátil som sa do čias, keď som sám bol utečenec. Skladba sa, samozrejme, zmenila. Kým za mňa nejakých 90 percent boli ľudia z juhovýchodnej Európy, dnes je to naopak. Prevažne sú to utečenci zo Sýrie, Afganistanu, Somálska a ďalších krajín. Bol to výlet do osobnej minulosti, ale tiež som si chcel situáciu porovnať. Zaujalo ma, že dnes sú podmienky oveľa lepšie. Nevolá sa to už utečenecký tábor, ale prijímacie stredisko. Aj v názve vidíte posun, ku ktorému v spoločnosti došlo. V porovnaní s minulosťou je dnes tiež všetko upravenejšie a čistejšie, počty boli približne rovnaké. Teraz v súvislosti s aktuálnou vlnou je utečencov viac, asi 1 500 ľudí.
Žijú teda v dobrých podmienkach. Predpokladám, že ste hovorili napríklad aj s ľuďmi, ktorí sa starajú o bezpečnosť. Aká je situácia po tejto stránke?
V porovnaní so situáciou, keď som bol utečenec ja, vtedy všetko zabezpečovala spolková polícia Rakúska. Dnes zabezpečuje len niektoré časti, napríklad prijímacie procedúry a výsluchy. Zvyšok, to znamená varenie, pranie, ostrahu, majú na starosti neštátne firmy. Sú flexibilné a dokážu sa prispôsobiť aktuálnym potrebám. Čo sa týka kriminality a trestných činov, poriadok je tam silnejší ako za mňa. Keď idú von z tábora, musia sa hlásiť. Vtedy, keď som odišiel ja, napríklad na štyri dni, nikoho to v podstate nezaujímalo, mal som akurát papierový preukaz.
Kancelárka Merkelová preferuje celoeurópsky postup riešenia krízy, V4 však chystá aj plán B, čo znamená aj väčšie zapojenie jednotlivých štátov. Dá sa predpokladať, čo sa ukáže ako efektívnejšie riešenie?
Situácia vytvára riešenie. Teraz vidíme, že dochádza k niečomu, čo nie je ani celoeurópske riešenie ani plán B, ale tzv. dominový efekt. Nefunguje celoeurópske riešenie a štáty robia opatrenia na vlastných hraniciach. Tiež Rakúsko, kde prebieha veľmi silná polemika s Nemeckom. Teraz vidíme, že dominový efekt dorazil do Grécka. Myslím si, že opatrenia vyvolajú určitú dynamiku, ktorá spôsobí, že bude prichádzať menej utečencov. Aj Gréci budú musieť vynaložiť energiu nie na to, aby naložili utečencov a odviezli do Nemecka, ale aby sa starali o ochranu hranice. Myslím si, že krok za krokom sa k tomu dostávame. Osobne by som si prial, aby sme sa potom dostali na celoeurópsku ochranu hranice, lebo Grécko bez pomoci podmienky nezvládne.
Libor Rouček v Treiskirchene za mlada. Zdroj: Archív L.R
Situácia v Európe vo veci imigrantov sa začína vyhrocovať – zatiaľ len v Grécku, na grécko-macedónskej hranici a čiastočne v Rakúsku a v Bavorsku, ktoré hovoria o privieraní hraníc. Počúvame o humanitárnej katastrofe, ale aj o bezpečnostných hrozbách zo strany migrantov, medzi ktorými môžu byť vycvičení vojaci či teroristi. Čo by ste v aktuálnej situácii zdôraznil vy ako podstatné?
Zaujímavá je výmena názorov medzi Rakúskom a Nemeckom a v tejto diskusii má Rakúsko podporu Bavorska, ktoré je skeptické k tomu, ako si riešenie migračnej krízy predstavuje kancelárka. Rakúsko jasne povedalo, že bude mať určitý strop, to je asi 37- až 38-tisíc ľudí ročne. Mimochodom, len táborom, kde som v utorok bol, prešlo za rok asi 50-tisíc ľudí. Nastavením limitu sú Rakúšania schopní počty bez väčších problémov zvládať a dominový efekt potom spôsobí, že počet utečencov poklesne. Bavorsko by tiež chcelo zastropovať počty utečencov, ktorí sa budú prijímať, kancelárka ale žiadne limity nechce, dokonca hovorí, že sú protiprávne.
Ako hodnotíte súčasnú pozíciu Angely Merkelovej?
Zaujímavé je, že v utorok zverejnili v Nemecku prieskumy verejnej mienky a dôveryhodnosť kancelárky stúpla zo 46 percent na 54 percent. Takže neplatí to, čo si myslia mnohí u nás, že je pod takou veľkou kritikou a že jej nezostane nič iné ako odísť. Zároveň väčšina nemeckej verejnosti nesúhlasí s jej predstavou utečeneckej krízy.
Veríte v úspech rokovaní s Ankarou na samite 7. marca?
Myslím si, že dôjde k pozitívnemu posunu. Nerobím si, samozrejme, ilúzie, že samit vyrieši všetky problémy. Posun ale bude taký, že Turecko bude viac spolupracovať, a to viac s EÚ aj s jednotlivými krajinami. V prvom rade s Gréckom. Na čo sa často zabúda, je tvrdý boj proti organizovanému zločinu, ktorý je v záujme všetkých. Z pašovania státisícov ľudí má organizovaný zločin obrovské peniaze. Zisk je oveľa väčší, než mali na drogách alebo zbraniach.
Český zahraničnopolitický expert Hynek Kmoníček tvrdí, že v migračnej kríze ide Európe o existenciu. A nie je sám: Aj Donald Tusk hovoril o možnosti rozpadu EÚ. Dali by ste mu za pravdu?
Vo svete máme veľa kríz. Bola tu finančná kríza, stále existuje konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, je tu utečenecká kríza, ktorá je úplne bezprecedentná od druhej svetovej vojny. Nielen EÚ, ale aj jednotlivé štáty sú pod tlakom. EÚ ale nie je federálny superštát. Často chceme od Únie riešenie, ktoré ale nemôže ponúknuť, lebo nemá právomoci. Aj to je veľká časť problému. Preto potom siahajú štáty po individuálnom riešení. Aj v minulosti ale EÚ prešla množstvom kríz. Myslím si však, že vôľa na spoluprácu a spoločné riešenie je silnejšie. Nikto nechce, aby sa Únia rozpadla, len sú rôzne názory na riešenie európskej krízy. Aj keď o rozpade niektorí ľudia hovoria, iní by si to priali, podľa môjho názoru k tomu nedôjde.
Francúzsko, Británia, Dánsko, Holandsko, Maďarsko, Poľsko… Vo všetkých týchto krajinách existujú výrazné politické sily, ktoré sa odkláňajú od hlavného prúdu európskeho myslenia. Chcú výstup svojich krajín z EÚ, prípadne nadviazanie väčšej spolupráce s Ruskom. Mal by sa Brusel niektorých z nich obávať?
Je jasné, že každá kríza alebo situácia, keď je atmosféra rozjatrená, je vodou na mlyn najrôznejším populistickým stranám, ktoré hľadajú alternatívu a dôvodom toho je, aby sa presadili. Využívajú krízu na propagáciu svojho názoru, to je normálne a prirodzené. Samozrejme, nájdeme ich takmer v každej krajine. Populistické strany, často aj xenofóbne, využívajú strach ľudí, ale neponúkajú žiadne riešenie.
Kde je najviac takých hnutí, strán alebo organizácií?
Strana Jobbik v Maďarsku je relatívne silná, tiež protieurópske strany v Belgicku alebo v Holandsku. Trebárs vo Veľkej Británii a v ďalších krajinách tiež, ale tieto strany majú trochu inú podobu ako napríklad v Holandsku a vysvetľujú dôvody pre odchod z EÚ inak. Napríklad v Španielsku alebo Portugalsku pred desiatimi rokmi mali veľa prisťahovalcov a do finančnej krízy sa napríklad v Španielsku zvýšil počet obyvateľov z 38 miliónov na 46, prišlo 900-tisíc Rumunov, Poliakov, ľudí z moslimského sveta, ľudí z južnej Ameriky a žiadne proticudzinecké hnutia alebo strany tam nevidíme.
Autor: Daniela Černá
