„Vďaka patrí českým ľuďom i českej vláde, ktorá vždy podporovala Tunisko, nech to bolo pred revolúciou, počas jazmínovej revolúcie alebo po nej,“ uviedol Hamam, ktorý je vo funkcii necelý rok, na úvod svojho vystúpenia. „Desiatky tisíc českých turistov si každý rok vyberajú za svoj cieľ dovolenky práve Tunisko. Tento trend po jazmínovej revolúcii neustal. Ešte v roku 2013, 2014 tu bolo 90 000 českých turistov. Štyridsať percent návštevníkov sa opäť vracia. Sme radi, že aj médiá podporili tuniskú cestu k demokracii. Samozrejme, nejde len o turistiku, ale tiež technológiu alebo kultúrnu výmenu, ktoré sa rozvíjajú a pomôžu našej situácii.“
Nemilosrdné štatistiky
Štatistiky hovoria nemilosrdne. Ak v roku 2006 za skorumpovaného režimu prezidenta Zina Ben Alího navštívilo Tunisko okolo 150 000 Čechov, v čase jazmínovej revolúcie to bolo necelých 70 000. Potom ale návštevnosť opäť rástla, ako uviedol Abdellath Hammam. Po teroristických útokoch sa však návštevnosť prepadla na najnižšie číslo – necelých 40 000 Čechov. A to v roku 2014 navštívilo Tunisko celkom 7 miliónov turistov, z toho 4 milióny z Európy.
„Rok 2015 bol veľmi ťažkým rokom pre turizmus v našej krajine,“ pokračoval ďalej Hammam. „Na niekoľko našich destinácií zamierili teroristické útoky. Ide o globálnu hrozbu. Povýšili sme teda bezpečnosť na najvyššiu prioritu súčasnej politiky našej krajiny. Masovo investujeme do bezpečnosti, či už našich občanov, návštevníkov, či tých, ktorí prichádzajú za prácou. Sme radi, že náš boj proti organizovanému zločinu, terorizmu, priekupníkom, nevedieme sami. Máme celý rad priateľských krajín. Spravodajské služby pracujú v spolupráci s mnohými krajinami, ako napríklad Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Spojené štáty. Naše bezpečnostné zložky sú vyškolené s celým radom spriatelených krajín. V tomto smere začína výnimočná spolupráca aj s Českou republikou. Špeciálne programy a akčné plány, ktoré majú zaistiť bezpečnosť prístavov, turistických letovísk, múzeí, letísk, hotelov a ďalších oblastí. Pracovníci z rôznych rezortov kontrolujú, či tieto opatrenia fungujú správne. Systém finančnej podpory bude daný jednotlivým hotelom tak, aby mohli zaistiť bezpečnosť vo svojom zariadení.“
Všetko sú to, samozrejme, veľké peniaze. Ako uvádza správa pražskej pobočky Tuniského národného úradu pre cestovný ruch, v krajine je cez 850 hotelov, 7 medzinárodných letísk, 9 jachtových prístavov a 20 potápačských centier. A k tomu 8 pamiatok UNESCO, napospol z čias staroveku. „Bezpečnosť pri vstupe na letisko, do hotelov … Dôležité je, že nie sme v tejto činnosti izolovaní, že spolupracujeme s našimi partnermi, pretože po udalostiach 13. novembra v Paríži je jasné, že keď teroristi mohli zasiahnuť centrum štvrtej svetovej ekonomiky v krajine, ktorá má naozaj silné bezpečnostné prostriedky, tak nebezpečenstvo je po celom svete,“ upozornil Hammam.
Nobelova cena mieru
„Sme vlastne najmladšou demokraciou na svete. Táto nová demokracia funguje nielen vďaka Tunisanom mužom, ale tiež vďaka ženám, ktorá sa zapájajú do verejného života rovnako ako u vás v Českej republike. Aj my máme, samozrejme, krásne ženy… Nechceme vytvárať akékoľvek bariéry spoločného mierumilovného žitia, ktoré existuje veľmi dlho. Tunisko bolo kresťanskou krajinou. Teraz je to krajina moslimská. Kolíska, kde sa stretávajú civilizácie. Toto všetko je tak výnimočné, že to vymedzuje Tunisko voči iným krajinám. Fakt, že je to arabská krajina s islamskou kultúrou, stredomorský štát, patriaci ako k Afrike, tak k Blízkemu východu,“ pokračoval ďalej riaditeľ úradu so sídlom v tuniskom hlavnom meste. „Že to u nás v Tunisku takto dobre funguje, dosvedčuje udelenie Nobelovej ceny za mier v roku 2015. Ide o jedinečný fenomén, keď tuniská občianska spoločnosť vďaka dialógu zachránila prechod k demokracii. Na kvartete organizácií, ktoré sa o to zasadili, je zaujímavé to, že združuje advokátov, ochrancov ľudských práv, zamestnávateľa i úniu zamestnancov. Tieto štyri organizácie dokázali pomocou dialógu nájsť riešenie, ktoré je jedinečné v našom regióne. Naša moderná nová ústava zabezpečuje to, že nové politické zriadenie je službou ľuďom a že to nie je naopak. Je to výnimočné v našom regióne, kde sa Tunisko snaží byť istým modelom pre ostatné arabské krajiny. Preto sa hovorí o výnimke v oblasti, ale história ukáže, ako sme sa s tým vysporiadali.“
Byť či nebyť – policajným štátom
„Tuniská tradícia je taká, že sme mysleli, že sme pred fenoménom terorizmu uchránení. Ľudia sú zvyknutí nechávať otvorené dvere a nemyslia si, že by tam mohol niekto vniknúť a napadnúť ich. Musíme prejsť k inému fungovaniu zaistenia bezpečnosti, tak ako je to napríklad v Spojených štátoch. Masovo sa investuje do vybavenia. Je to pre nás nová vec, ktorú sa učíme aplikovať, pretože na toto nie sme zvyknutí. Po tých útokoch bola polícia prítomná vlastne všade, ale potom zisťujete, že je to príliš. Turisti upozorňujú, že si pripadajú ako v policajnom štáte. Teraz sa teda snažíme presne vymedzovať oblasti, aby polícia mala byť presne tam, kde byť má. Vieme, že Česká republika má v tomto veľmi dobrú tradíciu.“
„Všetky bezpečnostné operácie musíme robiť s rešpektom k ľudským právam, ktoré sú v našej novej ústave. Sú tu celé rady prípadov, keď je niekto podozrivý napríklad zo spolupráce s terorizmom, ale je pre nedostatok dôkazov prepustený. Napríklad je potenciálny terorista, ale my už nie sme policajný štát. Je delikátne stanoviť rovnováhu medzi rešpektovaním ľudských práv a medzi bezpečnosťou, ale všetci sme si uvedomili, že bezpečnosť je niečo, s čím sa nehrá, že musí byť nulová tolerancia a že bezpečnosť musí byť prioritou.“
Útoky nie sú náhodné alebo komu to prospieva
Tunisko je podľa Hammama ostrovčekom a vzorom mnohých krajin. A to im vraj nepadne vhod. „Že v tejto oblasti sveta mierime k demokracii. Útok na Bardo, ktorý smeroval na múzeum, bol vedený do centra mesta, na centrum suverenity, pretože parlament je hneď vedľa a to samo o sebe vypovedá. Za uplynulé štyri roky sa od jazmínovej revolúcie vystriedalo viac vlád. V prvých troch rokoch boli veľmi tolerantní. Tým, že vládna moc bola demokratická, bola ale tiež veľmi mäkká a tolerantná voči prvkom extrémizmu, ktoré sa prejavovali. Ako tá vláda bola mäkká, dokazuje príhoda, keď bola hovorcovi ministerstva vnútra v televízii položená otázka, že v horách na západe sú teroristi. A on hovoril – nie, nie, nie, to nie sú teroristi, to sú len ľudia, ktorí tam športujú.“
„Na začiatku roka 2015 sa práce ujala vláda, založená na slobodných voľbách, ktoré boli na konci roka 2014, a začali sme aplikovať iná opatrenia. A zrazu boli ako reakcia na tieto opatrenia teroristický útok. Sús je miesto, kde je maximálna koncentrácia britských turistov, a práve Británia nás formou turistiky podporovala, takže motivácia útokov je ľahko vysvetliteľná. Tá hrozba terorizmu a extrémizmu potom padá ako na demokraciu, tak na ekonomiku a turistiku v krajine. Je nutná kontrola finančných tokov z krajín, ktoré tu demokraciu nepodporujú a ktoré tie peniaze prevádzajú rôznym asociáciám. A vláda začala tieto peniaze veľmi kontrolovať. Kontrolujú sa mešity, pretože v množstve z nich sa káže proti tolerancii a proti rešpektovaniu druhého. Veľmi sa teraz dbá na to, aby mešity boli pre vieru a neboli miestom, kde sa šíria nejaké politické názory.“
Nebezpečná Líbya
„Na južných hraniciach, najmä na hranici s Líbyou , sa stavia niekoľko sto kilometrová priekopa, čo je taká mechanická hrádza proti silám, ktoré ohrozujú Tunisko. Väčšina nebezpečenstva pramení práve z tejto krajiny, kde nie sú žiadna kontrola, žiadny štát, kde je veľa zbraní, finančných tokov, ktoré podporujú terorizmus. A to je hrozba pre turistiku,“ zmienil sa o akútnom nebezpečenstve s odkazom , že v Líbyi existujú snáď hneď tri vlády, ktoré súperia o moc a potom je tu obrovský priestor pre „krajinu nikoho“.
O tom, že Česká republika je pre Tunisko nielen priateľská, ale aj inšpirujúca a že Tunisania si ju veľmi vážia, svedčí aj plánovaná návšteva tuniského premiéra, ktorá sa uskutoční v Prahe v máji tohto roka.
Autor: Václav Fiala
