Podľa komentátora nemožno poprieť, že denné kvóty na približne 500 utečencov, ktorým umožnia prejsť cez hranice západného Balkánu, prinášajú želaný výsledok. Utečencov prichádza menej. Rakúsko si vďaka tomu mohlo stanoviť denný kontingent na udelenie azylu na čísle osemdesiat, čo vyhovuje aj Nemecku, ktoré to ale otvorene nepriznáva, lebo by tým podryli autoritu Merkelovej. „Princíp – ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva – funguje. Jednoducho – ak krajiny vyšlú signál, že hranice sú strážené – určitý počet utečencov to odradí,“ píše komentátor.
Problémom však majú byť mentálne hranice. Pre obyvateľov Západu má slovo hranica jednoznačne negatívnu konotáciu pre spomienku na železnú oponu. Nemalo v podstate zmysel venovať pozornosť ochrane hranice, lebo ju strážili „tí druhí“. „Ostblok, ktorý plnil funkciu akéhosi ochranného vankúša, ju však plní aj teraz, len ostro sledované hranice sa posunuli stovky kilometrov smerom na východ. Preto obyvatelia postkomunistických krajín nemajú s plotmi taký problém ako obyvatelia Západu,“ myslí si Repa.
Celý komentár nájdete TU.
