Viacerí politológovia a komentátori už nejaký ten rok upozorňujú, že bezpečnostná situácia v Európe sa začína podobať na 30. roky 20. storočia. Lokálne vojny, spochybňovanie hraníc, vzostup protisystémových strán, ekonomická recesia či stagnácia, v lepších prípadoch slabý rast. Takto nejako vyzerala Európa ešte pred dvoma rokmi, dnes však k tomuto všetkému treba prirátať aj nápor imigračnej krízy, ktorý smeruje najmä do bohatých krajín s otvorenou náručou. Keď si to zrátame, vyzerá to tak, že sa nám zlievajú prísady pre perfektnú búrku.
Spúšťačom je strach
Náš kontinent má za sebou storočie politického násilia, ktorého spúšťačom je strach. Keď sa masy ľudí začnú báť o svoj majetok, identitu a, samozrejme, aj samotné životy, v Európe sa začínajú diať zlé veci. Terorizmus, nepokoje a medzištátne aj občianske vojny minulého storočia o tom podávajú nepekné svedectvo. Bolo by pritom naivné myslieť si, že naša nedokonalá ľudská podstata sa zázračne zmenila natoľko, aby sme už týchto vecí neboli schopní.
Nepokojné Nemecko
V posledných mesiacoch počúvame stále častejšie varovania, že teroristické politické násilie, ktoré si Nemecko od nacistov a komunistov zažilo na prelome 20. a 30. rokov, sa vo svojej novodobej podobe môže do tejto krajiny vrátiť. Ak sa vám to zdá prehnané, tak zvážte nasledovné.
Neznámy páchateľ pred dvoma týždňami posprejoval berlínsku centrálu protiimigrantskej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) nápismi ako Nacisti von a Utečenci sú vítaní a porozbíjal sklá na budove. Týždeň predtým niekto porozbíjal sklá a polial čiernou farbou kanceláriu europoslankyne AfD, pričom pri ďalšom útoku niekto trikrát zo strelnej zbrane vystrelil na pobočku AfD v západonemeckom meste Arnsberg. Incidenty nasledovali iba krátko po tom, ako 40 zamaskovaní ľavicoví radikáli v Berlíne rozpútali besnenie, pri ktorom podpálili niekoľko áut a porozbíjali okná vo štvrtiach Neuölln a Kreuzberg.
K ďalším vypätým situáciám a násilnostiam došlo minulý týždeň. Rekonštruovanú ubytovňu pre utečencov v saskom meste Bautzen v nedeľu nad ránom zachvátil úmyselne založený požiar. Miestni Nemci pritom oslavovali a tlieskali, keď videli, ako budovu pohlcujú plamene. Poslednému prípadu podpaľačstva predchádzal incident, pri ktorom masa demonštrantov v obci Clausnitz obkľúčila autobus s imigrantmi, ktorým nechcela umožniť vstup do miestneho azylového centra. Posledné dva prípady násilností a prejavenej nevôle voči imigrantom natoľko rozčúlili nemecké radikálne ľavicové proimigrantské hnutie Antifa, že jeden z jeho členov zverejnil na internete otvorený list, v ktorom obyvateľom Clausnitzu pohrozil zničením ich obce v prípade, ak znova vystrašia čo i len jedného utečenca.
Politické násilie sa udomácňuje
Toľko k posledným udalostiam v Nemecku. Násilnosti a vyhrážky predchádzajúcich týždňov sa však neobjavili len tak zrazu, pričom v Nemecku to vrie už nejaký čas. V roku 2015 malo dôjsť k 222 podpaľačských a ďalším útokom na ubytovne imigrantov a celkovo až k 921 násilným pravicovo-extrémistickým činom, čo je dvojnásobok oproti roku 2014. Pravicoví radikáli tak takmer dobehli dlhodobo násilnejších ľavicových radikálov, ktorí vykonali 940 násilných aktov. V prípade proimigrantských ľavičiarov ide o podobné číslo ako predchádzajúce roky.
Keď si to rozoberieme, nejde o nič prekvapivé. Ako ukazujú všetky prieskumy verejnej mienky, každý mesiac sa stále viac Nemcov stavia proti Merkelovej politike otvorených dverí pre imigrantov, pričom protiimigrantská AfD sa preferenčne stala už treťou najsilnejšou stranou v krajine. Je preto logické, že pravicoví radikáli dostali posily, a to sa prejavilo aj na štatistikách. Radikálnym ľavičiarom, ktorí sa bijú za utečencov, už verejná mienka tak nepraje, pričom v nemilej štatistike násilností stagnujú. Celkový trend je však zrejmý, Nemecko sa stáva krajinou, v ktorej politicky motivované násilie čoraz viac prekvitá.
Ochutnávka budúcnosti
Bolo by samozrejme absurdné tvrdiť, že Nemecko je na pokraji zrútenia alebo že najhoršiemu sa už nedá predísť. Na to bude Berlín potrebovať prejsť ešte naozaj dlhú cestu zlých politických rozhodnutí. Napriek tomu sú však udalosti posledných týždňov (a mesiacov) znepokojujúcou ochutnávkou možnej budúcnosti a, samozrejme, aj varovným signálom pre spolkovú vládu. Nemecká kancelárka Angela Merkelová však naďalej dobrými úmyslami dláždi cestu do pekla, pričom v januári odmietla návrh lídra sesterskej strany CSU Horsta Seehofera, aby Nemecko obmedzilo počet tohtoročných prijatých imigrantov na 200-tisíc.
Podľa všetkého však vládu Merkelovej viac než obmedzovanie prílevu imigrantov zaujíma cenzurovanie protiimigračných vyjadrení na sociálnych sieťach, osočovanie svojich oponentov z extrémizmu a rozširovanie propagandy, v ktorej oficiálne miesta tvrdia, že Mohamed bol feminista, a že za znásilneniami stoja najmä pôvodní Nemci. K tomu treba prirátať do očí bijúce počiatočné utajovanie masových sexuálnych útokov v Kolíne, ktoré ukazuje, že s informovaním o násilnostiach imigrantov v Nemecku to asi nebude úplne kóšer.
Strach Nemcov je reálny a oprávnený a varí sa ako voda v tlakovom hrnci. Merkelová neznižuje teplotu, iba uťahuje ventil. Ak to takto pôjde ďalej, ako to asi skončí…
