Nič nemohlo Rusko podľa von Rohra rozčúliť viac ako Obamovo konštatovanie z roku 2014, že krajina je len regionálna veľmoc. „Odvtedy ruský prezident Vladimír Putin robí všetko preto, aby dokázal, že Obama sa mýlil a Rusko je svetová veľmoc. Práve preto na mníchovskej konferencii hovoril premiér Dmitrij Medvedev o hrozbe novej studenej vojny, pretože v tej proti sebe stoja dve rovnocenné strany,“ usudzuje von Rohr, podľa ktorého neboli Medvedevove slová vyslovené práve v Nemecku náhoda. „Hlavným cieľom bolo zastrašiť Západ a odradiť ho od snahy čeliť vzostupu ruskej moci.“
Ako však upozorňuje von Rohr, dnešné Rusko nie je Sovietsky zväz. „Vláda síce v ostatných rokoch investovala veľa prostriedkov do modernizácie armády, ale z ekonomického hľadiska zostáva stále málo významná. Sankcie a nízke ceny ropy vrátili krajinu ešte o niekoľko krokov späť,“ píše von Rohr a vzostup Ruska ako kľúčového medzinárodného hráča pričíta strategickému dôvtipu ruského vedenia a zlyhaniu Západu. Rusko je vraj napokon také silné, ako je slabý Západ. „Európa a Spojené štáty nie sú schopné čeliť agresívnej Putinovej zahraničnej politike. Západní politici nemajú jasne stanovenú stratégiu a nie sú schopní sa ani dohodnúť na spoločných cieľoch,“ kritizuje von Rohr.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
„Pozrime sa napríklad na Sýriu, kde má Rusko úplne jasný a konkrétny cieľ, ktorým je udržať pri moci masového vraha Asada. Západ sa bude musieť zmieriť s tým, že s najväčšou pravdepodobnosťou zostane ďalej na čele svojej krajiny. O nič slávnejšie to nie je ani na Ukrajine, ktorá sa pred dvoma rokmi s nadšením obrátila západným smerom. Teraz sa nachádza na kraji priepasti a skorumpované elity a vojny vo východnej časti krajiny značne komplikujú úsilie reformátorov. Aj tam sleduje Moskva jediný cieľ, ktorým je destabilizácia krajiny. Západu na druhej strane chýba potrebné odhodlanie, aby tomu zabránil,“ kritizuje nemecký novinár nečinnosť EÚ a Spojených štátov.
Von Rohr smeruje svoju kritiku aj proti tým nemeckým politikom, ktorí si želajú zrušenie sankcií proti Rusku. „Chcú zrušiť sankcie bez toho, aby za to od Ruska získali niečo na oplátku. Napríklad najhlasnejší kritik prisťahovaleckej politiky Angely Merkelovej, bavorský premiér Horst Seehofer, sa snaží vytvoriť falošný dojem, že všetky nedorozumenia s Ruskom sa dajú vyriešiť nastolením užšieho dialógu a potlačením akejkoľvek kritiky. Lenže nedostatok komunikácie ani nedostatok lichôtok rozhodne nie je ten hlavný problém. Tým, že Seehofer navštívil Putina v Moskve, sa stal fakticky ďalším kolieskom v súkolesí ruskej propagandistickej mašinérie. Poučenie zo Sýrie a Ukrajiny nám hovorí, že všetky pokusy o zblíženie sa s Ruskom plné lichôtok a poklonkovania zlyhali,“ tvrdí von Rohr.
Prezidenta Putina vraj k spolupráci dotlačí jedine trvalý tlak Západu. „Sankcie v prípade Ukrajiny zafungovali dobre. V prípade Sýrie však niečo také chýba. Niektorí západní politici dokonca vstup Ruska do sýrskej občianskej vojny uvítali,“ rozčuľuje sa von Rohr a dodáva, že Západ Rusko opäť podcenil a môže od Moskvy očakávať v blízkom čase ďalšie vojenské dobrodružstvo. Či už vraj s Tureckom, alebo vo východnej Európe. „Putin podobné dobrodružstvá potrebuje, aby si zachoval u svojho domáceho publika stálu popularitu. Najviac práve dnes, keď Rusi stále viac chudobnejú. Keď sa chce Západ vyhnúť ďalším budúcim neúspechom, nemôže si dovoliť nechať sa znova zastrašiť alebo sa usilovať o appeasement. Je najvyšší čas ruskej agresii, ktorá ohrozuje súčasný svetový poriadok, čeliť spoločne a razantne,“ nabáda v závere svojho textu von Rohr.
