Viete čo znamenajú čísla 18,16 – 26,30 – 11,99?
Alebo čísla 1 000 000 – 1 000 000 – 300 000 – 1 500 000?
Nie?
Prvý rád číslic je miera nezamestnanosti (v %) v okresoch Levoča, Kežmarok a Liptovský Mikuláš, druhý rád číslic je výška dotácie (v €), napr. z rezervy predsedu vlády, ktorú v rámci opatrení vlády pre podporu regiónov pridelil mestám Levoča, Kežmarok, Spišská Belá a Liptovský Mikuláš na vybudovanie a rekonštrukcie športovísk, predovšetkým zimných štadiónov. Mimochodom, ide o tie dotácie, ktorých zoznam odmietol, v uplynulých dňoch, zverejniť Úrad vlády SR.
Mám síce vysokú školu, a to z čias v ktorých vzdelanie malo relatívnu hodnotu, ale akosi nedokážem pochopiť vzťah medzi znižovaním nezamestnanosti a zvyšovaním dostupnosti práce v regiónoch v kontexte počtu metrov štvorcových vybudovaných ľadových plôch.
Mám za to, že vo svete rodín s niekoľkým deťmi, kde obaja partneri hrdlačia za mzdu oscilujúcu niekde okolo 405 eur, je naháňanie puku po ľadovej ploche tým posledným problémom, ktorým sa denno-denne zaoberajú.
Mám za to, že v obdobnom postavení je stredná vrstva v regiónoch, ktorá síce neživorí, ale v snahe zabezpečiť svojim deťom trochu vyšší životný štandard a kvalitné vzdelanie (po 19-tom roku života väčšinou smerované na zahraničné vysoké školy), jej veľa času na zábavky neostáva.
Mám za to, že absolútna väčšina schopných mladých ľudí, ktorí by mohli teoretický tieto športoviská využívať (ak by sa na ne popri „profíkoch“ vôbec dostali), je z týchto regiónov na trvalom úteku – za lepším vzdelaním, za lepšou a dobre zaplatenou prácou, za stabilnejším politickým systémom … Ide o legitímne a prirodzené hľadanie miesta (a mesta), kde sa oplatí žiť.
Mám za to, že dopad ľadových plôch na tisíce rómskych spoluobčanov vykonávajúcich formálne a často nikým nekontrolované aktivačné práce s minimálnou efektivitou a verifikovateľnosťou, je škoda komentovať.
Je vrcholom hyenizmu rozdávať milióny z rezervy premiéra a z rozpočtov miest a obcí na zábavky, pre úzku skupinu miestnych politických guru a na nich napojenú športovú mafiu (neustále nenažratý pažerák profesionálnych a poloprofesionálnych športovcov vytvárajúcich permanentný tlak na mestské a obecné rozpočty), a jedným dychom sľúbiť Rožňave diaľnične pripojenie po roku 2022, nielen z Gemera urobiť skanzen a hladovú dolinu v jednom, verbálne dourážať učiteľov a zdravotné sestry, dokonalé podojiť živnostníkov … a popritom vykrikovať heslá o klesajúcej nezamestnanosti (bez vysvetlenia akými nástrojmi dochádza k jej zníženiu), o 1 500-eurových platoch vysokoškolský vzdelaných ľudí, diaľnici do Košíc (po ktorej už predsa na základe predchádzajúcich sľubov premiéra jazdíme od roku 2010) …
Na predotovanom Slovensku sa nikto v eufórii rozdávania nezaoberá tým, že megalomanské športoviská je potrebné aj prevádzkovať a udržiavať, či na to mestské a obecné rozpočty budú mať, a ak áno, na úkor akých činností, ktoré je povinné mesto a obec zabezpečovať, v prospech všetkých obyvateľov, to bude (údržba a skvalitňovanie verejných priestranstiev: zeleň, mobiliár, parkovanie, údržba cestnej infraštruktúry, sociálne služby, odpadové hospodárstvo …).
Pre ilustráciu, koľko finančných prostriedkov zožerie šport, uvediem situáciu v meste Liptovský Mikuláš (mesto, ktoré prišlo v období rokov 2008 až 2015 o 1 152 obyvateľov, momentálne: 31 549, a vystatuje sa sloganom „Mesto pre všetkých“):
Plánované príjmy mesta Liptovský Mikuláš pre rok 2016 sú cca 20,1 mil. eur, z toho ide na rôzne dotácie do oblasti športu 1,1 mil. eur a napr. do tzv. participatívneho rozpočtu 25 000 eur t. j. 0,12 % z očakávaných príjmov. Pre nechápavých: radnica a poslanci MsZ dovolia v „meste pre všetkých“ rozhodnúť o využití 0,12 % z predpokladaných príjmov. Tož demokracia.
Slovensko priviedlo zásadu „chlieb a hry“ do absolútnej dokonalosti. Hier, ktoré sa každý deň odohrávajú pred očami občanov je stále viac, iba „chleba“ je akosi málo, aj toho so zníženou sadzbou DPH.
Rudolf Pado
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na pado.blog.sme.sk.
